Je to pravdepodobne preto, že pojem absolútneho dobra neexistuje ani v civilnom živote. Kopeme len pre ideológiu dobra. Ale je preč…
…. To sa stáva v čase stresu. Nie je to prekvapujúce.
Môj vzťah s Ukrajincami sa začal dávno predtým, ako RF napadla ich suverénne územie, Donbas alebo Krym. Tí, ktorí poznajú zákulisie gastronómie na prelome tisícročí, dobre vedia, že v kuchyni bola vždy dobrá duša, Nataša alebo Oleksandra…. ktorí nám počas príprav kryli chrbát. Kto ma pozná v reálnom živote, dobre vie, že sa ani na chvíľu nezatváram a vďaka tomu som najprv zľahka a neskôr celkom prenikol do ich sveta.
Ukrajinci si vtedy veľmi ubližovali. S našou výdatnou pomocou. Väčšinu dievčat sem priviezol nejaký „mafián“, ktorý prostredníctvom svojej firmy vybavil „papiere“ so zamestnávateľom, aby bola pomoc legálna. Potom ich neuveriteľným spôsobom stlačil. Žiadna pomoc v prípade zdravotných alebo iných problémov. Ponechával si len toľko z ich mzdy, aby sa im oplatilo zostať a pracovať počas celého pobytu aj za cenu obrovských obetí. Najlepšie od rána do večera, bez voľného dňa. Takto mohli poslať domov do tej obrovskej chudoby nejaké peniaze, z ktorých rodina žila, a z času na čas aj nejakú „tašku“.
Viete, čo znamenalo „poslať tašku“? No od nás viedlo priame spojenie cez Užhorod do Mukačeva a väčšina dievčat bola zo Zakarpatska. Za malý obnos peňazí na ňom vždy sedel niekto, kto odovzdal rodine balíček, tašku… (Ale odbočujem).
Prečo by si Ukrajinci a Ukrajinky nemohli sami zabezpečiť pracovný pobyt v Českej republike ? Vôbec, alebo len s veľkými ťažkosťami ? Ani naša legislatíva tomu neprospievala a akékoľvek slušné pokusy o sprostredkovanie nemohli prekročiť obrovskú mieru korupcie na ukrajinskej strane, ktorá bola pod kontrolou otrokárov.
Nebudem sa tu potľapkávať po pleci za to, koľkým Ukrajincom som kedy pomohol k medicíne, slušnejšiemu životu tu a menšej závislosti od ich vykorisťovateľov. Zistil som, v čom sme si podobní, v čom sa líšime, a čo je najdôležitejšie, nadviazal som mraky priateľstiev. Niektoré sú naozaj hlboké.
Viem, že najhoršie, čo môžete urobiť, je neprijímať návštevníkov. Ukrajinci vás budú liečiť, aj keď sami už nič nemajú.
Viem, že ukrajinské ženy sú neuveriteľne tvrdohlavé. Ak sa do toho zapoja, nepohnete sa ani o centimeter.
Nakoniec viem, že je dôležité, aby si nenechali radiť v súkromí. Vždy majú pravdu a neprebehnú cez ňu.
A áno, je tam silné národné cítenie, ktoré často hraničí s nacionalizmom alebo ho prekračuje. Dôvodom je historický kontext, o ktorom sa zmienime nabudúce. Okrem toho je to jav, ktorý je celkom bežný v susedných kultúrach, napríklad v Rusku.
Z akého dôvodu si myslím, že sa navzájom bijeme nielen tu, ale aj v diskusiách okolo ruskej okupácie Ukrajiny úplne zbytočne ? Pretože sú to hlavne naši vládni politici, ktorých treba nakopať do zadku. Práve oni vyvolávajú dojem, že bojujeme za akési mýtické Dobro. Ale naše mýtické Dobro je len skrytá lož. Dodávame Ukrajine zbrane a chválime sa v centre pozornosti. Málo hovoríme o tom, že hoci objem zemného plynu, ktorý celý čas prúdi do EÚ, dramaticky klesol, vzhľadom na to, že jeho cena celý čas rastie, financujeme vojnu proti Putinovi oveľa viac ako proti Ukrajine. Nemyslíte si, že je to pokrytecké ? Ešte nechutnejšie je, že zatiaľ čo my riešime odstavenie Nordstreamu, dodávky cez Turkstream nášmu spojencovi v NATO nielenže neklesajú, ale dokonca stúpajú.
Je tu ešte nejaký hlupák, ktorý verí, že NATO pôjde do vojny s Ruskom ? Nie je dokonca schopná rozísť sa ani s Tureckom, ktoré sa vo svojej imperiálnej politike správa presne tak isto ako RF. Možno ešte horšie. Chápem, že Ulkrajina je nám bližšia ako napríklad Rojava. Ale pre tých, ktorí sa neustále oháňajú morálnym nárokom na toto nečitateľné Dobro, by to nemalo mať význam.
Preto patrím k tým, ktorí nefandia ani zahraničnej politike našej vlády. Nevyslala mi jediný signál, že si je vedomá podvodu, ktorý páchame na Ukrajine. Namiesto toho si zaškatuľkuje občanov svojej krajiny. Za potlesku tých, ktorí veria, že Dobro a Zlo sa dajú tak ľahko rozlíšiť…
Ja sám Ukrajinu podporovať neprestanem. Koho definitívne prestávam podporovať, je naša politická reprezentácia. Dobre si uvedomuje, že Nemecko , Francúzsko a mnohé ďalšie krajiny nebudú za žiadnu cenu konkurovať Rusku. Tiež, že Nemecko je zelená energia šialenstvo nie je u konca, a napriek tomu nepočujem kritický hlas …, Poďme aspoň hovoriť o tom nahlas v Bruseli… Namiesto toho počúvam lži o tom, ako Putina zlikvidujeme. Vezmem si nie dve, ale tri. A budem rád, keď to bude mať zmysel. S radosťou opäť vyhrabem svoje portfólio obchodných aktivít.
Dovtedy budem opakovať nahlas. Náš kráľ, naše dobro a naša morálka… všetci nahí…
Nech žije Ukrajina.
Hanba za pokrytectvo politikov EÚ.
Autor: Filip Vracovský
