Islam. Najviac rozvíjajúce sa náboženstvo, ktoré má dnes vyše 2 miliardy nasledovateľov. Vzišiel z pomerne skromných pomerov od nábožensko – politického hnutia malého národa, až sa dostal na multináboženskú a multikultúrnu križovatku Euroázie a neskôr do celého sveta. Ako toto náboženstvo vznikalo a ako ho poznáme dnes?
Čo predchádzalo jeho vzniku?
Islam vznikol na začiatku 7. storočia na území Arabského polostrova. Jeho vzniku predchádzalo množstvo faktorov, ktoré dali predpoklad tomuto náboženstvu expandovať do všetkých strán sveta. V tomto období bola Arábia akoby „zabudnutou“ krajinou plnou znepriatelených arabských kmeňov. Tamojšia spoločnosť bola založená na pokrvných príbuzenských vzťahoch s viditeľnou zásadou krvnej pomsty. Táto zásada mala za následok desaťročia vojen, rabovania, nepokojov a bola tvorcom morálneho úpadku a zruinovanej ekonomiky. O zjednotení pod jedným vládcom Arábie na spôsob Byzantskej či Perzskej ríše ani nemohla byť reč.
Púštne podmienky zas predstavovali nepriaznivé miesto na obživu, a preto sa v Arábii vytvorila zbojnícka tradícia prepadávať karavány obchodníkov. Práve toto nahromadené bohatstvo sa stalo základom silnej sociálnej nerovnosti medzi jednotlivými kmeňmi a v ich vnútri – bohaté kmene nepomáhali ani vlastným chudobným rodinám.
Na severe sa Arabi kultúrne stretávali s monoteistickými náboženstvami- byzantským kresťanstvom, perzským zoroastrizmom, či judaizmom. Viacero kmeňov teda prestúpilo práve na tieto náboženstvá. Iní zas uctievali lokálnych polyteistických bôžikov.
Zákaz útočiť
Centrum polyteistického púštneho náboženstva bolo obchodné mesto Mekka, v ktorom sa dodnes nachádza čierny kameň (pravdepodobne meteorit), ktorý bol oddávna spojený s rôznymi legendami. Nachádza sa v mramorovej kockovitej stavbe čiernej farby (Kába), ktorá pred samotným Islamom slúžila ako miesto pre uctievanie rôznych minoritných pohanských božstiev ale hlavne Alláha, ktorý bol na čele arabského mytologického panteónu.
Kába však pre Arabov predstavovala dôležité pútnické miesto a na jej pôde je zakázané útočiť na nepriateľov a tasiť zbraň. Púť ku Kábe, zvaná „hadždž“, sa konala každoročne ešte pred vystúpením Mohameda, no až Mohamed dal Kábe ústredný náboženský význam a založil tradíciu, ktorá by okolnosti vzniku a pôvodu čierneho meteoritu a celej kockovitej stavby vysvetľovala.
Vládcami Mekky boli bohatí Kurajšovci, ktorí úspešne obchodovali so severnými veľmocami. O svoj kmeň sa však dostatočne nestarali. K vyriešeniu silnej politickej, kultúrno-náboženskej a morálnej krízy bolo potrebné Arábiu zjednotiť pod jedným panovníkom. To sa zdá byť kvôli uplatňujúcej zásade krvnej pomsty, neutíchajúcim bratovražedným bojom, nespravodlivému prerozdeleniu bohatstva a pokryteckému obchodu s božstvami a ich symbolmi neuskutočniteľné.
Na scénu prichádza posledný prorok
V roku 610 n. l. sa Mohamed zobudil v prítomnosti archanjela Gabriela. Ten ho nútil vysloviť prvé slová Koránu. O jeho zážitku s anjelmi a Bohom sa podelil s jeho obľúbenou ženou Chadídži a jej rodinou. Prorok potom istý čas premýšľal o svojej skúsenosti a rozpoznal v nich svoje nové poslanie – obrodiť arabskú spoločnosť, obrátiť ju z pokryteckých a starých pohanských bohov pod vieru v jediného Boha –Alláha. Nesnažil sa však založiť nové náboženstvo. Chcel nadviazať len na judaizmus a kresťanstvo.
O dva roky neskôr začal Mohamed verejne vystupovať a kázať pred ľuďmi. Počúvali ho najmä chudobní Arabi. Hovoril, že jestvuje len jediný Boh, ktorý stvoril všetko a na konci vekov bude všetkých súdiť. Tvrdil, že chce obnoviť staré arabské zvyky a hodnoty.
Viac info na startitup.sk
