Vidíme, že sociálne siete rozširujú tradičnú predstavu o pohlaví občanov. Šialenstvo neberie konca. Milenci si možno začnú posielať formálny elektronickej súhlasy k legálnemu pohlavnému aktu. Rodičia, aby sa pomaly báli pohladiť svoje vlastné deti. Spovedáme sexuológa a gynekológa MUDr. Radima Uzla, CSc., Prečo sa ľuďom vnucuje (digitálne) samota, unisex …
Chceli by sme sa opýtať, pán doktor, ako je to v dnešnej uponáhľanej dobe, ktorá sa vymkla z kĺbov a šalejú: Muži nie sú pomaly muži, chvíľami snáď ani nevieme, či ženy sú ešte stále ženami … Napríklad, keď športovkyňa podáva extrémne dobré výkony, zvádza to k myšlienke, že by sa mohlo jednať o přestrojeného muža.
Radim Uzel: Táto myšlienka ma napadla už pred niekoľkými desítiletími. Tie intersex niekedy majú viac mužských hormónov, takže je logické, že potom ony výkony sú lepšie. V podstate si myslím, že dnešnej spoločnosti si vymyslela nesmiernej nezmysel, že okrem mužského a ženského pohlavia ešte existuje rad ešte ďalších pohlavia, čo je ale hrubý nezmysel. Príroda to zariadila tak, že človek je buď muž, alebo žena. Muž môže mať eventuálne sklony k aktivovaniu rovnakého pohlavia, alebo sa eventuálne iným pohlavím tiež cíti. To sú ale veľké rozdiely a je to dnes všetko hádzanie do jedného vreca – že vraj ide o človeka s neurčeným pohlavím. To je podľa mňa nezmysel. Najväčší škodu tu napáchajú internet a sociálne siete. Ľudia, ktorí môžu byť eventuálne aj vyšinutí, sa zrazu začnú združovať a začnú sa upevňovať vo svojej viere, ktorá je veľmi často úplne mylná. Ono to potom podľa toho vyzerá. Je to to isté ako epidémia mentálna anorexia. Anorektičky si vzájomne posielajú všelijaké jedálničky, kedy majú ráno nič, na obed nič a večer potom pokiaľ možno tiež nič. Taký jedálniček je určite inšpiratívne. Potom chudnú, až takmer umrú a vzájomne sa v tom podporujú. Rovnako sa ľudia podporujú navzájom vo svojom rôznom cítení pohlavnej identity či aj politických názoroch. Tu by mal mať hlavné slovo odborník, ktorý povie, ako to v skutočnosti je. Ja sa za neho úplne 100-percentné nepasuju, ale dokážem povedať, že chromozomálne som s to muža a ženu diagnostikovať.
hromozomy sú jasným dôkazom. Avšak predtým sa v športe vykonávalo len vonkajší posúdenie, či je športovec mužom, alebo ženou. To, čo komisia vídala, bolo vraj v niektorých prípadoch nedostatočne preukazné, pozri prípad bežkyňa Caster Semenyaovej. Ako je to s hermafroditizmem?
Určujúcou je zárodočná žľaza – máte buď semenníky, alebo vaječníky. Tu sú karty úplne jednoznačne rozdané. Ale môžu byť rôzne prírodné omyly, ktoré môžu pôsobiť ako intersex, ale to pohlavia zostáva ako také. Márna sláva, pretože neexistuje žiadny 100% hermafrodit. Že by jedinec bol aj muž, i žena? Je to buď to, alebo ono.
Jedno pohlavie skrátka vždy prevažuje.
Samozrejme, že áno. V tej orientáciu taky. Pohlavie chromozomálne a zárodočných žliaz je jednoznačné, ale potom je tu orientácia, tá môže byť rôzna. Aj homosexuáli, aby to bolo „zložitejšie“, môžu občas loviť v heterosexuálnych vodách, Aby pôsobili zaujímavo, začnú si hovoriť, že vlastne majú neurčité pohlavie, že potrebujú tretí záchody, kam by chodili. Myslím, že toto všetko je len akési ozvláštnenie. Pohlavie sa ale dá sexuologické diagnostikovať celkom jednoznačne. A orientácia? Poznám dosť lesbických žien, ktoré si po vychovávanie detí nájdu kamarátku. Nakoniec vždy udrie hodina pravdy …
S oným tretím pohlavím sa dnes skoro žongluje politicky. Čo viac, o tehotné (gravidnej) žene sa predtým hovorilo zjemnené, že chová pod srdcom, že chodí s outěžkem, dnes sa umelohmotne konštatuje, že je to tehotný človek. Tehotnú ženu by sme snáď mohli uraziť, keby sme o nej hovorili ako o tehotné …
To je extrémne názor. V poslednej dobe mám dojem, že už to zase nie je tak ostré. Spomínam si na doby pred 6-7 rokmi, kedy sa prišlo s neurčitým pohlavím atď. Tieto výstrelky lekárska veda zavrhla, teda to neurčité pohlavie vrátane „tehotného človeka“. Je úplne jednoznačne tehotná žena. Muž nikdy ešte neotehotnela, ak je niekto tehotný, tak to musí byť žena. O tom niet najmenšieho sporu.
Videli sme filmy s Arnoldom Schwarzeneggerom. Ten treba dieťa donosila aj ho cisárskym rezom odrodila. Je to len teda číra fantázia?
Tieto prípady sú známe, musia sa to ale vysvetliť. Existujú sexkonvertní operácie (sex reassignment surgery): keď máte v USA veľa peňazí, tak sa môžete stať ženou ein, zwei, drei. To v Česku nie je možné, zatiaľ. Za prachy sa dá niekedy urobiť všeličo. Lekári přeoperují treba ženu na muža. Keď pacient / -ka nemá potrebné dosť peňazí, tak jej tú maternicu nechajú. Vyzerajúce ako muž potom porodí dieťa a je z toho cirkusová senzácia. Bulvárne médiá na niečo také čakajú – muž porodil dieťa. Je to nezmysel, ide o spackanú sexkonvertní operácii.
Jakmile se do biologie začne míchat politika, soudím, že je to vždy špatně, mělo by to být tak, že černé — černé, bílé — bílé. Vždy si někdo přihřívá polívčičku na úkor všelijakých kvazi senzací. Zejména různé militantní feministky tím zcela vynikají. Taky jde o prachy. Hleďte, co jen peněz se investuje do gender studií. Je zajímavé, že tato studia studují hlavně ženy. Muži o to nějak moc nestojí. Občas čtu všelijaké názvy dizertačních prací na Fakultě genderových studií. Například „Sexuální orientace Hurvínka a Spejbla“, zabývají se tam, zda Krteček není náhodou Krtečka. Hrdina s lopatkou a zástěrkou by přece mohl být i paní Krtečkovou, to by byla dle nich snad škoda toho nevyužít! Umně do problému zamíchají ještě i jazykovědu, všechny ty pády a rody. Myslím, že jde o nesmysl. Rozumní lidé se těmto všem kvazi bojům a nesmyslným teoriím vždy vyhýbají. Ale je to lákavé pro lidi. Jakmile se někdo dozví, že kromě mužského a ženského je minimálně 5 dalších pohlaví, kdo by si to radostně nepřečetl, přitom je to úplná hovadina.
Do biológia preniká politika: nakoľko by mohli mať pravdu konšpiračné teórie, podľa ktorých sa karta pohlavia uplatňuje v snahe ovládnuť západnej indivíduum, vyviazať ho z rodinných väzieb, ujařmit ho, urobiť z neho poslušnú jednotku? Jednotku odovzdávajúci svoj hlas vo voľbách a slepo nakupujúci v supermarkete?
Akonáhle sa do biológie začne miešať politika, súdim, že je to vždy zle, malo by to byť tak, že čierne – čierne, biele – biele. Vždy si niekto prihrieva polievočku na úkor všelijakých kvázi senzáciou. Najmä rôzne militantné feministky tým úplne vynikajú. Taky ide o prachy. Pozrite, čo len peňazí sa investuje do gender štúdií. Je zaujímavé, že táto štúdia študujú hlavne ženy. Muži o to nejako moc nestojí. Občas čítam všelijaké názvy dizertačných prác na Fakulte rodových štúdií. Napríklad „Sexuálna orientácia Hurvínka a Spejbla“, zaoberajú sa tam, či Krtko nie je náhodou Krtka. Hrdina s lopatkou a zásterkou by predsa mohol byť aj pani Krtkova, to by bola podľa nich azda škoda to nevyužiť! Umne do problému zamiešajú ešte aj jazykovedu, všetky tie pády a rody. Myslím, že ide o nezmysel. Rozumní ľudia sa týmto všetkým kvázi bojom a nezmyselným teóriám vždy vyhýbajú. Ale je to lákavé pre ľudí. Akonáhle sa niekto dozvie, že okrem mužského a ženského je minimálne 5 ďalších pohlavia, kto by si to radostne neprečítal, pritom je to úplná hovadina.
Na internete sú videá, kde na horskej dráhy lezú muži, ženy, deti. Ženy na všelijakých katapult, na rozdiel od mužov, skoro nikdy neomdlie. Síce si zajačie, ale potom sa všetkému napospol smejú. Chlapi sa tam správajú zbabelo, ako úplné bábovky. Nie je dnešná doba o tom, že muži žijú s posilneným ženským princípom a ženy sa už aj v domácnostiach správajú ako riaditelia veľkých firiem?
Odjakživa je ženské pohlavie silnejší. Muž – to je to slabšie pohlavie. Odjakživa. Neradi to počujeme, ale je to tak. Mám podstatne kratšie vek dožitia. Máme viac chorôb. Sme náchylnejší k stresom. Ženská je držiak. Čudujem sa, že to ženy taky nerady počuje. Že si zajačie (nielen na atrakciách – katapult a centrifúgach), to je dielom ženské hystéria, ale aj muži nie sú voči hysteriím imúnne. Odpradávna bol muž lovec a žena ochrankyňou krbu. To je klišé, ktoré má svoju reálnu podstatu. Žena musela starať o domácnosť, prikúriť v krbe, obsluhovať deti. Muž išiel na lov. Na love často v lese muži zablúdili, neulovili nič. Pekne si pokecali. Vrátili sa domov a už mali večeru pripravenú, boli ale celkovo aj hrdinnými lovci. Skrátka tlustopisy sú písané o mužskom a ženskom mozgu, o ich rozdielnych povahách. Už sa tak rodíme. Je to červená niť tiahnuci sa vedeckými spory, či ženská sa stane ženou, pretože jej je tá rola vnútená, že sa to musí „vo vlastnom záujme“ naučiť … Vôbec to nie je pravda. Ona sa už taká narodí, mozog už má tak uspôsobený. je lepšie ošetrovateľka, opatrovatelka. Prečo si myslíte, že je 10-krát viac zdravotných sestier ako bratov? Žena má k tomu sklon. Normálny muž na novorodenca kašľa. Keď to niekde povie, som skoro na zastrelenie, nerado sa to počuje, pritom to platí odjakživa , je to myslená zrejme asi dosť revolučný, že áno, že sa najlepšie o novorodenca postará žena!
Muži omdlievajú na pôrodných sálach …
Muž nemá na pôrodnej sále čo robiť. To je zase taký výstrelok, točiť si pôrod na video.
Myslel som to tak, že muži omdlievajú pri pôrode, ženy psychicky ustojí aj také profesie ako je forenznú patológie. Opäť z toho rezultuje, že žena je odolnejší ako chlap aj z psychickej stránky. Sme pri otázke, či ženy potrebujú vôbec poéziu?
Niečo je prírodný pud, niečo je štylizácia. Je otázka, čo sa od človeka očakáva. Každý sa snaží, aby spoločenskú objednávku plnil a vyhovel jej. Muž má byť hrdina, muž nesmie plakať, muž musí byť odolný atď. Žena rozněžnělá žiada nežná slova, vyznanie lásky … Nie je Šproch, aby nebolo pravdy trochu. Ale neplatí to opäť stopercentne. Príroda je rôznorodá. Každý sme individualitou pre seba. Niečo prevažuje viac u mužov, niečo prevažuje viac u žien. Aby občas niekto nezabrusoval svojimi požiadavkami alebo svojimi schopnosťami do revíru toho opačného pohlavia, to je taky nezmysel. Rozhodne to nie je tak úplne vyhranené. Čiže veršíky nič nepokazíte. Otázka je, či získate …
Má dnešná doba teda problém? V správach počujeme, že sa preferuje hyperkorektnost ku všetkým. V USA šesťročný chlapček pred rokmi pobozkal rovnako starú dievčatko v škôlke. Pomohlo len to, že rodičia poznali dobrého advokáta, ktorý z toho chlapca vysekal, ako sa hovorí.
Nedávno som sa zoznámil s niektorými školskými poriadky našich škôl a vlasy mi takmer hrôzou vstali na hlave. Prestavte si, že v niektorých školách je zakázané, aby sa učiteľ dotkol dieťaťa. Nie, že mu nesmie dať cez hubu, to je logické; my sme mali v škole ukazovátko, nikto tým nikdy nič neukázal. Rezali nás tým palicou ako žito. Vidíte, prežil som a som zdravý. Ale on nesmie to dieťa ani pohladiť. Dnes má otec strach posadiť si svoju dospievajúcu dcéru na klin a pomaznať sa s ňou, aby nebol obvinený zo sexuálneho zneužívania maloletých. To je nezmysel. My sme zabudli sa dotýkať. Tahle spoločnosť zabudla na rolu intímneho kontaktu v rodine. Predsa sme sa vždy vzájomne mazlili, bozkávali. To je dnes všetko preč. Ak to niekto robí, robí to tajne, ešte má výčitky svedomia, aby to náhodou nebolo niečo nemravného. V tomto prípade sa naša spoločnosť na hony vzdialila prirodzenosti. Na novej generácii sa to môže trochu vypomstiť. V poradni pre tehotné som klientkám prejavoval (kedysi sa hovorilo budúcim rodičkám) pozitívne účasť tak, že som ich objal okolo ramien, dotykom som im prejavil ochranársky komplex „nebojte sa, mamička, na pôrodnou sálou vám pomôžem, pôrod pôjde ako po masle“. No to je dnes nemožné. Kto si to skúsi dnes v Amerike? Môžem sa rodičke ako doktor hrabať vo všetkých telesných otvoroch, ale vziať ju okolo ramien? to nemám v popise práce. to je harassment. to je obťažovanie, „chcel som si siahnuť „. Je skrátka nezmyselné, do akých extrémov sa dnes zaobchádza.
Prečo sa to deje práve vo slobodomyseľných USA?
Už ti Otcovia pútnici (Pilgrims Fathers) boli nesmierne prudérni. Dedí sa to. Hovorí sa, že človek má byť bohabojný. Má sa Boha báť, tým sa vynúti určitá morálka. Náboženstvo teda ku puritánskemu štatútu quo určitým spôsobom prispieva.
Ešte k mužom a ženám – ženy si dokážu rozumovo city odpustiť. Muži to nevie. Opäť značne mätúce skutočnosť. Má potrebné zmysel napísať svoje pani šéfovia v práci verše na Valentína? Bude mať radosť?
Zase tie veršíky. Myslím, že určite, že mať radosť bude. V každom prípade môžete skúsiť spoznať, či úprimnú radosť, či sa zhostí svojej sociálnej role, ktorá takú radosť predpokladá. Pozor však na štylizácia. Všetkého s mierou. Každý človek je predsa napriek všetkému individualita. Nemožno všetky hádzať do jedného vreca. Sme rôznorodí. Vzájomné hľadanie a vzájomnej vyhovenie si, vychádzania si v ústrety, tolerancie – to je tá pravá soľ zeme vedúce ku šťastiu.
Na záver otázka za nás, za všetky zakomplexovaný muža: kto sú všetci tí mediálne nadnášanie pohlavný giganti a virtuózi lásky (sexu)?
To je lámanie sa do otvorených dverí … Že by snáď existoval muž so všetkými piatimi P, taký idol snáď neexistuje, aby bol naším vospolným vzorom. Máme kladné, záporné vlastnosti. Hlavne sa neporovnávať s informáciami na sociálnych sieťach. Tam si každý napíše, čo chce. Hovadiny niekedy tak nesmiernej. Teraz zrovna sedím nad pôrodným posudkom s pôrodným plánom. Žena si z internetu opíše, čo všetko by jej mali zdravotníci pri pôrode poskytnúť. Ona to potom vyžaduje. Pôrod je však tak individuálna dej, že ho nemožno sekať podľa šablóny, nie je to hotelová služba typu all inclusive – aj lumbálna blok, aj ňuchania rajského plynu a ktovie čo ešte. Tieto veci nie sú individuálne pre všetky indikované. Hlavne, že sa ale o tom píše na sociálnych sieťach, kde sa všetci hromadne provokujú a zosilňujú, resp. aby pre seba ženy žiadali chvíľami holé nezmysly: že majú zožrať placentu, že ju majú zakopať pod jabloňou, aby táto rodila zázračná jablka. V novinách som už aj čítal, že sa plánuje výstavba pôrodného domu, kam lekár bude mať vstup zakázaný, aby tej rodičke jej pôrod nakoniec nepokazil. Vždy sú v tom prachy. Ľudia sú pripravení soliť horibilné sumy za vízie, ktoré som práve načrtol. Ústavný pôrodníctvo bolo pokrokom medicíny druhej polovice 20. storočia. Radikálne sa znížila kojenecká, novorodenecká a materská úmrtnosť. A teraz tých ľudí na sociálnych sieťach napadajú veci, že sa má rodiť na poli, doma vo vani či na strome. Sociálne siete tomu nahrávajú. By to nedopadlo raz ako v starom pôrodníckom vtipu, a síce že odrodíme, dieťa zahodíme a začneme vychovávať placentu. Pán redaktor, verte tomu, že pár vychovaných placent tu okolo seba tiež občas zazriem. V reálnom živote je inak dobré vždy stáť oboma nohami pevne na zemi a takých tých rôznych fantasmagorie sa nedopúšťať.
Ďakujeme za rozhovor.
Článok vyšiel na cz.sputniknews