Aj keď sa Vladimir Putin rozhodne nenapadnúť Ukrajinu, ako naznačil v posledných dňoch, nemusí to znamenať, že krízu ukončí mierovou alebo diplomatickou cestou. Ruský prezident má ďalšiu kartu, s ktorou by mohol hrať – rázny, brutálny krok, ktorý by ukončil patovú situáciu v jeho prospech.
Duma, ruský parlament, v utorok schválila rezolúciu, ktorá Putina oprávňuje uznať takzvanú Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku – dve provincie ukrajinského juhovýchodného regiónu Donbas, ktoré okupujú ozbrojení proruskí separatisti – za nezávislé štáty. Následne by mohol na „žiadosť“ ich vodcov presunúť na tieto územia tisíce vojakov, tankov a ďalších zbraní, aby bránili svojich obyvateľov pred ukrajinským útokom. Píše portál slate.com.
Týmto spôsobom by Putin mohol pokračovať vo vojenskom tlaku na ukrajinskú vládu bez toho, aby musel čeliť mnohým rizikám, ktoré by priniesla invázia v plnom rozsahu. Mohol by tiež ešte viac skomplikovať už aj tak mizerné vyhliadky Ukrajiny na členstvo v NATO – Putinov hlavný cieľ – keďže na vstup do vojenskej aliancie vedenej Spojenými štátmi musí mať štát okrem iných vlastností aj stabilné hranice.
Rezolúcia nenúti Putina uznať separatistické republiky a on by to pri všetkých okolnostiach radšej neurobil. V posledných mesiacoch blokoval ultranacionalistické frakcie v Dume, aby predložili podobnú rezolúciu, pretože uprednostňoval zachovanie Donbasu ako súčasti Ukrajiny, aby separatisti mohli naďalej destabilizovať národnú vládu v Kyjeve. Vo vojne, ktorá medzi separatistami a ukrajinskou armádou zúri od roku 2014, zahynulo viac ako 14 000 ľudí. Aj Minské dohody, dohoda o prímerí podpísaná v roku 2015, by separatistickým provinciám poskytla politický hlas a – podľa interpretácie Moskvy – by im dala právo veta v otázkach zahraničnej politiky vrátane rozhodnutí o vstupe do NATO. (Kyjev s takýmto výkladom dohôd nesúhlasí, čo je jeden z dôvodov, prečo neboli nikdy uvedené do platnosti.)
Napriek tomu, ak Putin nedokáže ovplyvniť ukrajinskú politiku zvnútra, mohol by sa uspokojiť s odtrhnutím časti krajiny a rozšíriť tak ruskú sféru vplyvu o niečo ďalej na západ, s naznačenou možnosťou vrátiť sa neskôr po viac.
Kyjevskí lídri si môžu v istom zmysle odľahčene povzdychnúť nad týmto vývojom, keďže Donbas je už nejaký čas znepokojujúcim regiónom. Existujú však dva dôvody, prečo by to mohlo byť dôvodom na trápenie, a to aj mimo komplikácií pre členstvo v NATO. Po prvé, Donbas – najľudnatejší z 26 ukrajinských regiónov so 4,3 milióna obyvateľov – poskytuje veľkú časť ukrajinského ťažkého priemyslu a energie, najmä vo forme uhlia. Po druhé, odtrhnutie by znamenalo ďalšiu ranu pre územnú celistvosť Ukrajiny, v niektorých ohľadoch traumatickejšiu ako priama anexia Krymu Ruskom v roku 2014.
V januári sa prezident Joe Biden dopustil činu nepolitickej pravdy, keď povedal, že NATO uvalí na Rusko „vážne náklady“, ak Putin rozpúta „veľkú inváziu“ proti Ukrajine – ale že v rámci NATO existujú „rozdiely v tom, čo sú krajiny ochotné urobiť“, ak Putin uskutoční „menší vpád“. Bidenovi predstavitelia to rýchlo odvolali, ako to nakoniec urobil aj samotný prezident, a povedali, že Rusko by utrpelo vážne náklady, aj keby Putin trochu prekročil hranice Ukrajiny. Ide o to, že odrezanie Donbasu a ponechanie zvyšku Ukrajiny nedotknutého je zatiaľ jedným zo scenárov, ktorý by niektorí mohli považovať za „menší vpád“, ktorý by neoprávňoval k plnému rozsahu hospodárskych sankcií, ktoré by okrem poškodenia Ruska predstavovali aj politické riziká a hospodárske ťažkosti pre viaceré európske krajiny, predovšetkým pre Nemecko.
Niekto, pravdepodobne ruský subjekt, spustil distribuovaný útok s odmietnutím služby na webové stránky ukrajinskej armády, ministerstva obrany a niekoľkých veľkých bánk – nie je to veľká vec, ale je to možný signál ďalších a oveľa škodlivejších kybernetických útokov, ktoré majú prísť.
V ktorej fáze klasického vojnového strachu sa nachádzame – falošný mier, mobilizácia na očiach alebo hromadenie žetónov pre nadchádzajúce rokovania? Každá z týchto možností môže byť predohrou k vojne, mieru alebo niečomu medzi tým. Ak Putin pôjde na čiastočné víťazstvo uznaním separatistov v Donbase, oddiali to vojnu, ale neprinesie to dlhodobé riešenie vzájomnej bezpečnosti.
nevím proč se tady pořád lže Putin žádnou anexi Krymu neudělal,Krym se přece rozhodl sám na základě referenda,,,což se u nás při rozdělení republiky nebylo ale nikdo s politiků o tom jaksi neplká a za další Putinovi vojáci se stahují od hranic i když jsou pořád na svém území což se o Bidetovcích nedá říci protože jejich hranice jsou od nich momentálně na 8 000 km daleko a pořád kdosi tady žbloňí jak chtějí Ukáčkám pomáhat aby ta pomoc nebyla jak v Lybii nebo Afganistánu,světe div se.