Slovensko Aktuálne

Ruské ultimátum, ktoré v podstate požaduje, aby NATO spáchalo samovraždu, je tak zjavne poburujúce a neuskutočniteľné, že západní analytici sa rozchádzajú v názoroch na motívy ruského prezidenta Vladimira Putina. Niektorí sa domnievajú, že Putin predkladá sériu nesplniteľných požiadaviek ako zámienku na inváziu na Ukrajinu. Iní si myslia, že sa snaží rozdeliť Západ a prebudovať európsku bezpečnostnú architektúru v prospech Ruska, ale že na to nemá dostatočne silné ruky.
Tvárou v tvár ruskému tlaku sa Nemecko javí ako slabý článok Západu. Nemecký denník Bild 3. januára 2022 uviedol, že Scholz sa usiluje o „nový začiatok“ vo vzťahoch s Moskvou. To znepokojuje menšie európske krajiny, ktoré sa obávajú, že Nemecko sa za ich chrbtom dohodne s Putinom.
„Ruský líder… verí, že má príležitosť rokovať. Obáva sa, že riziko vstupu Kyjeva do NATO sa zvýši, ak sa v USA dostane k moci… silnejší líder.“ Putin tiež vie, že Pentagón práve začína prechádzať od protiteroristických operácií k novej stratégii zameranej na mocnosti ako Čína a Rusko. – Rebeka Kofflerová, americká bezpečnostná expertka ruského pôvodu.
Ak dôjde k druhému ruskému útoku na Ukrajinu, malo by to byť pre Západ oneskoreným signálom o ruských plánoch na vytvorenie výlučnej sféry vplyvu vo východnej Európe a snahách Moskvy o presadenie vplyvu v strednej Európe, obrannom perimetri NATO….. Bezpečnosť Európy by sa dramaticky zhoršila. Zóna súperenia by sa presunula z východnej Európy do strednej Európy a pobaltských štátov.“ – Andrew Michta, geopolitický analytik.
„Západ by mal okamžite uvaliť na Rusko tvrdé sankcie, poskytnúť Ukrajine serióznu obrannú pomoc, jednoznačne podporiť ukrajinskú suverenitu a ukázať svoju morálnu a strategickú rozhodnosť. Žiaľ, súčasné trendy a minulé správanie Západu neposkytujú dôvod na optimizmus, že „slobodný svet“ sa tejto výzve postaví….“. – Anne Pierceová, americká expertka na zahraničnú politiku.
„Zdá sa, že západné obyvateľstvo nechápe, čo je v stávke. Myslia si, že rozhodujú len o osude Ukrajiny, na ktorej im záleží ešte menej ako na Arménsku…. Podobajú sa tým, ktorí v roku 1939 verili, že Hitlerove požiadavky sa obmedzia na Gdansk. Stačí sa však pozrieť na texty zmlúv navrhovaných Moskvou, aby sme pochopili, že ide o niečo úplne iné….“ – Françoise Thom, francúzska historička.
„V rokoch 1946-7 sme vedeli, že za slobodu sa oplatí zomrieť, a na to sa teraz zjavne zabúda. Po Mníchovskej dohode v roku 1938 sa Západ hanbil ponechať Československo napospas Hitlerovi. Dnes sme zbabelo nechali Ukrajinu na holičkách a neuvedomujeme si ani svoju hanbu, ani nebezpečenstvo, ktoré hrozí, ak ustúpime agresorovi. Správame sa ako Byzantínci, ktorí diskutovali o pohlaví anjelov, hoci osmanská armáda už útočila na mestské hradby.“ – Françoise Thom.

Rusko pohrozilo vojnou, ak USA a ich spojenci v NATO nesplnia bezpodmienečne rozsiahle požiadavky na nové bezpečnostné usporiadanie v Európe.

Medzi požiadavkami, ktoré deklarovalo ruské ministerstvo zahraničných vecí, je, aby USA odstránili svoj jadrový dáždnik z Európy a umožnili Rusku obnoviť svoju sféru vplyvu vo východnej Európe, ako to bolo za sovietskej éry.

Ruské ultimátum, ktoré v podstate požaduje, aby NATO spáchalo samovraždu, je tak zjavne poburujúce a neuskutočniteľné, že západní analytici sa rozchádzajú v názoroch na motívy ruského prezidenta Vladimira Putina. Niektorí sa domnievajú, že Putin predkladá sériu nesplniteľných požiadaviek ako zámienku na inváziu na Ukrajinu. Iní si myslia, že sa snaží rozdeliť Západ a prebudovať európsku bezpečnostnú architektúru v prospech Ruska, ale že na to nemá dostatočne silné ruky.

Takmer všetci západní analytici sa však zhodujú, že Putin využíva slabosť amerického prezidenta Joea Bidena, rozpory medzi USA a Európou, rozpory v Európskej únii a bezradnosť lídrov najväčších európskych krajín, najmä Francúzska a Nemecka.

Dňa 17. decembra 2021 ruské ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo dva návrhy zmlúv: zmluvu medzi Ruskom a USA a zmluvu medzi Ruskom a NATO.

Ruský návrh „Zmluvy medzi Spojenými štátmi americkými a Ruskou federáciou o bezpečnostných zárukách“ obsahuje viac ako tucet požiadaviek vrátane:

Členstvo v NATO musí byť odmietnuté všetkým štátom bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) vrátane pobaltských štátov Estónska, Lotyšska a Litvy, ktoré sú členmi aliancie od roku 2004.
NATO sa nesmie rozširovať ďalej na východ, vrátane krajín ako Švédsko a Fínsko.
Spojené štáty nesmú lietať so strategickými bombardérmi ani rozmiestňovať vojnové lode, a to ani v rámci NATO, v oblastiach mimo svojho vzdušného priestoru a teritoriálnych vôd.
USA nesmú rozmiestniť svoje ozbrojené sily a zbrane, a to ani v rámci NATO, v žiadnej oblasti, kde by Rusko mohlo takéto rozmiestnenie vnímať ako hrozbu pre svoju národnú bezpečnosť.
USA musia z Európy stiahnuť všetky svoje jadrové zbrane.
USA nesmú rozmiestňovať pozemné rakety stredného a krátkeho doletu mimo svojho územia.
V ruskom návrhu „Dohody o opatreniach na zaistenie bezpečnosti Ruskej federácie a členských štátov Organizácie Severoatlantickej zmluvy“ sa uvádzajú ďalšie požiadavky:

Členské štáty NATO nesmú rozmiestňovať vojenské sily v krajinách, ktoré sa stali členmi aliancie po 27. máji 1997, keď NATO a Rusko podpísali Zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch. Medzi nimi je 14 krajín, ktoré sa stali členmi NATO za posledných 25 rokov: Albánsko, Bulharsko, Česká republika, Čierna Hora, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Severné Macedónsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.
NATO nesmie rozmiestňovať pozemné rakety stredného a krátkeho doletu na miestach, odkiaľ by tieto rakety mohli zasiahnuť ruské územie.
NATO sa nesmie v žiadnom prípade rozširovať, čo vylučuje vstup Ukrajiny a akéhokoľvek iného štátu.
NATO nesmie vojensky spolupracovať s Ukrajinou a ďalšími štátmi vo východnej Európe, na južnom Kaukaze a v strednej Ázii.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov uviedol, že oba texty sú súčasťou celku a nemožno ich vnímať ako „menu, v ktorom si môžete vybrať jeden alebo druhý“.

Zatiaľ čo Rusko očakáva, že NATO a USA splnia jeho požiadavky, Moskva na oplátku ponúkla len vágny záväzok „nevytvárať podmienky a situácie, ktoré by ohrozovali národnú bezpečnosť ostatných strán“. Návrh zmluvy neukladá Moskve žiadnu povinnosť premiestniť svoje ozbrojené sily.

Ruský diplomat Konstantin Gavrilov so sídlom vo Viedni 20. decembra 2021 vyhlásil, že vzťahy medzi Moskvou a NATO dosiahli „okamih pravdy“. Dodal:

„Naše rozhovory musia byť seriózne a všetci v NATO musia napriek svojej sile a moci pochopiť, že je potrebné prijať konkrétne politické kroky. Alternatívou je vojensko-technická a vojenská odpoveď zo strany Ruska.“

Počas štvorhodinovej tlačovej konferencie 23. decembra Putin zopakoval svoje stanovisko, že „akýkoľvek ďalší posun NATO na východ je neprijateľný“. O niekoľko dní neskôr Kremeľ označil rozširovanie NATO za „otázku života a smrti“ pre Rusko.

Rusko 26. decembra 2021 varovalo Fínsko a Švédsko pred vstupom do NATO. „Je úplne zrejmé, že vstup Fínska a Švédska do NATO by mal vážne vojenské a politické dôsledky, ktoré by si vyžadovali adekvátnu reakciu zo strany Ruska,“ uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.

Rusko dúfa, že počas série nadchádzajúcich stretnutí s predstaviteľmi USA a Európy získa nové bezpečnostné záruky. 10. januára 2022 sa v Ženeve uskutočnia bilaterálne bezpečnostné rozhovory námestníka ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova a námestníčky ministra zahraničných vecí USA Wendy Shermanovej.

Rusko má 12. januára 2022 v Bruseli rokovať s NATO pred širším stretnutím, ktoré sa uskutoční 13. januára vo Viedni a na ktorom sa zúčastní Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorej členmi sú Spojené štáty a ich spojenci v NATO, ako aj Rusko, Ukrajina a ďalšie bývalé sovietske krajiny.

Rusko medzitým zhromaždilo približne 100 000 vojakov na svojej východnej hranici s Ukrajinou, čo vyvoláva obavy z hroziacej ruskej invázie.

POSUDZOVANIE RUSKÝCH POŽIADAVIEK
Françoise Thomová, renomovaná francúzska historička špecializujúca sa na ruské dejiny, napísala, že Putin sa snaží „zviazať NATO prostredníctvom Spojených štátov a Spojené štáty prostredníctvom NATO“. Dodala. „Nie je o čom vyjednávať, musíte prijať všetko ako celok.“

V dlhej a dôkladnej analýze Thom označil ruské požiadavky za „premyslené vydieranie“.

„Ruské vydieranie je dosť explicitné a je zamerané na Američanov aj Európanov. Ak Západ neprijme ruské ultimátum, bude musieť podľa námestníka ministra zahraničných vecí Alexandra Gruška čeliť „vojenskej a technickej alternatíve“. Gruško dodal: „Európania sa musia zamyslieť aj nad tým, či sa chcú vyhnúť tomu, aby sa ich kontinent stal dejiskom vojenskej konfrontácie. Majú na výber. Buď budú brať vážne to, čo im bude počas rokovaní predložené, alebo budú čeliť vojensko-technickej alternatíve.“

„Po zverejnení návrhu zmluvy bývalý námestník ministra obrany Andrej Kartapolov (Výbor pre obranu Dumy) potvrdil možnosť preventívneho úderu na ciele NATO (podobne ako Izrael na Irán): „Naši partneri musia pochopiť, že čím dlhšie budú odkladať preskúmanie našich návrhov a prijatie realistických opatrení na vytvorenie bezpečnostných záruk, ktoré požadujeme, tým väčšia je pravdepodobnosť, že ich zasiahne preventívny úder.“

„Aby bolo všetko jasnejšie, Rusko 24. decembra 2021 vypálilo „salvu“ hypersonických rakiet Zirkon. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa k tejto udalosti vyjadril takto: „Dúfam, že naše návrhy [zo 17. decembra] sú teraz presvedčivejšie.“ Redaktor Vladimir Mozegov dodal: „Aké sú naše argumenty? V prvom rade, samozrejme, naši najspoľahlivejší spojenci – armáda a námorníctvo. Konkrétne ide o hypersonickú raketu Zirkon („zabijak materských lodí“, ako ju s obľubou nazývajú na Západe). Samozrejme, je absurdné, aby Spojené štáty mali flotilu lietadlových lodí. Zirkónový náraz rozbije ničiteľa ako orech. Niekoľko Zirkonov nevyhnutne potopí lietadlovú loď. Zircon jednoducho robí to, na čo je určený: metodicky potápa obrovské a nemotorné lietadlové lode, ako keď strieľate z pištole na rad pivových fliaš.“

„Článok v digitálnych novinách Svpressa s príznačným názvom „Putinovo ultimátum: Rusko… pochová celú Európu a dve tretiny Spojených štátov do 30 minút“ to podrobne rozvádza: „Kremeľ bude musieť dokázať svoj postoj činmi. Priviesť „partnerov“ k rokovaciemu stolu je pravdepodobne možné len prostredníctvom nátlaku. Z hospodárskeho hľadiska nemôže Ruská federácia konkurovať Západu. Jedinou možnosťou je teda vojna.“ Vojenský expert Konstantin Sivkov sa domnieva, že „na to, aby sme dostali USA a NATO k rokovaciemu stolu, je potrebná nejaká superzbraň…, ktorá by demonštrovala naše odhodlanie udrieť, ak sa NATO rozšíri. A potom vás môžem uistiť, že Západ sa bude báť…. Spoliehať sa na diplomatické postupy je naivné […] Ruská iniciatíva je signálom, že sme pripravení prijať veľmi radikálne opatrenia. Ak odmietnete naše návrhy, za to, čo sa stane, si môžete sami.“

OFICIÁLNA ODPOVEĎ
Tlačová tajomníčka Bieleho domu Jen Psakiová uviedla, že Spojené štáty budú konzultovať so svojimi spojencami.

Dodal hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Lukasz Jasina: „Rusko nie je členom NATO a nerozhoduje o záležitostiach týkajúcich sa NATO.“

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Kyjev má „výlučné zvrchované právo“ viesť vlastnú zahraničnú politiku a len Ukrajina a NATO môžu určovať svoje vzťahy vrátane otázky ukrajinského členstva.

Fínsko, oficiálne neutrálna krajina, ktorá má spoločnú hranicu s Ruskom, zdôraznila svoje právo kedykoľvek požiadať o členstvo v NATO. „Zopakujem to,“ povedal fínsky prezident Sauli Niinistö. „Manévrovací priestor a sloboda rozhodovania Fínska zahŕňajú možnosť vojenskej účasti a podania žiadosti o členstvo v NATO, ak to sami uznáme za vhodné.“

Švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová uviedla:

„Je nevyhnutné mať svetový poriadok založený na pravidlách, v ktorom sa uplatňuje medzinárodné právo a v ktorom má každá krajina právo na vlastnú bezpečnostnú politiku. Odmietnutie akéhokoľvek budúceho rozšírenia NATO obmedzí možnosti prijímať nezávislé politické rozhodnutia.“

Tvárou v tvár ruskému tlaku sa Nemecko javí ako slabý článok Západu. Nemecký kancelár Olaf Scholz chce obnoviť vzťahy s Moskvou a v januári 2022 plánuje osobné stretnutie s Putinom.

Nemecký denník Bild 3. januára 2022 uviedol, že Scholz sa usiluje o „nový začiatok“ vo vzťahoch s Moskvou. To znepokojuje menšie európske krajiny, ktoré sa obávajú, že Nemecko sa za ich chrbtom dohodne s Putinom. Bývalý estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves v rozhovore pre Bild povedal:

„Všetci sme privítali Annalenu Baerbockovú ako nemeckú ministerku zahraničných vecí a dúfali sme, že presunie ťažisko nemeckej zahraničnej politiky na ľudské práva a rešpektovanie základných hodnôt. Európa v podstate dúfala, že nová nemecká vláda bude znamenať koniec merkantilizmu, ale potom sa kormidla ujal pán Scholz. Žiaľ, to, čoho sme teraz svedkami, je len pokračovaním toho, čo už poznáme, a nie je to dobrý začiatok jeho funkčného obdobia. A to nie je dobrý vývoj pre európsku jednotu.“

VYBRANÉ PRIPOMIENKY
Bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen v komentári uverejnenom na spravodajskom portáli Politico uviedol, že Putin sa snaží o ruskú kontrolu nad bezpečnosťou strednej a východnej Európy:

„Podľa nových návrhov Ruska by NATO muselo požiadať Moskvu o povolenie rozmiestniť svoje jednotky v strednej a východnej Európe, muselo by sa zdržať „akýchkoľvek vojenských aktivít“ vo východnej Európe, na južnom Kaukaze a v strednej Ázii a nesmelo by organizovať žiadne vojenské cvičenia v blízkosti Ruska. Dohoda tiež požaduje písomnú záruku, že Ukrajine nebude ponúknuté členstvo v NATO, a návrh zmluvy so Spojenými štátmi jej zakazuje vysielať vojnové lode a lietadlá do „oblastí, z ktorých môžu zasiahnuť ciele na území druhej strany“, ako sú Baltské a Čierne more.“

„Toto nie je seriózny návrh od človeka, ktorý chce mier.“

„Putin vie vytvárať krízy, aby ich neskôr mohol sám uhasiť – správa sa ako hasič, ktorý sa snaží uhasiť požiar, ktorý sám založil. Putin verí, že pod hrozbou invázie na Ukrajinu budú USA a ďalšie západné mocnosti rokovať priamo s Kremľom – potenciálne bez svojich východoeurópskych a pobaltských spojencov – a ponúknu ústupky. To jej umožní udržať si vplyv nad bývalými sovietskymi krajinami výmenou za mier.“

„Putin má v rukách mizerné karty, ale hrá s nimi dobre – ale jeho taktika bude úspešná len vtedy, ak sa podvolíme. NATO musí prinútiť Putina, aby prestal blafovať.“

„Pokiaľ ide o budúce rozširovanie, USA a NATO by sa nemali za žiadnych okolností k ničomu zaväzovať – de facto ani in…. NATO nesmie dovoliť, aby Putin zohrával úlohu vyhadzovača v otázke jeho rozširovania.“

„NATO nemôže rokovať s pištoľou pri hlave. A ak teraz ustúpime, tento signál budú hlasno a jasne počuť demokratické krajiny, ktoré sa na nás spoliehajú, aj autokrati, ktorí nás veľmi nepotrebujú a boja sa našej slobody.“

Americká bezpečnostná expertka ruského pôvodu Rebekah Kofflerová uviedla, že dôkazy o tom, že Rusko sa pripravuje na inváziu na Ukrajinu, sú presvedčivé a že Putin využíva slabosť prezidenta Joea Bidena:

„Ruský líder… verí, že má príležitosť konať. Obáva sa, že riziko vstupu Kyjeva do NATO sa zvýši, ak sa v USA dostane k moci … silnejší líder.“ Putin tiež vie, že Pentagón práve začína prechádzať od protiteroristických operácií k novej stratégii zameranej na mocnosti ako Čína a Rusko.

„Ruskí vojaci sú ako vždy pripravení bojovať v mraze a Putin zrejme verí, že Západ sa nebude brodiť snehom, aby pomohol Ukrajine. Putin sa chystá vyradiť Washington z hry, povzbudený svojou schopnosťou oklamať Západ – napríklad napadnutím Gruzínska a zabratím Krymu – a schopnosťou vynútiť si ústupky od Joea Bidena.“

“ Bohužiaľ, „experti“ Bidenovej administratívy pravdepodobne opäť padnú do Putinovej pasce – rovnako ako Obamovi „experti“, ktorí sa bezstarostne snažili „resetovať“ vzťahy s Ruskom.“

Expert na zahraničnú politiku Brookingsovho inštitútu Steven Pifer napísal, že obsah ruských požiadaviek a spôsob, akým boli zverejnené, naznačujú, že Putin to s rokovaniami so Západom nemyslí vážne:

„Neprijateľné podmienky v oboch návrhoch dohôd, ich rýchle zverejnenie ruskou vládou a imperatívy, ktoré ruskí predstavitelia použili na opis požiadaviek Moskvy, vyvolávajú obavy, že Kremeľ si možno želá odmietnutie svojich požiadaviek. Moskva by potom mohla využiť rozmiestnenie ozbrojených síl v blízkosti Ukrajiny ako ďalšiu zámienku na vojenskú akciu proti svojmu susedovi.“

Veterán geopolitickej analýzy Andrew Michta, ktorý píše pre uznávaný blog 19fourtyfive, napísal, že Putin sa snaží rozdeliť NATO, ponížiť Západ a vyhnať Spojené štáty z Európy:

„Súdiac podľa rozsahu požiadaviek, ktoré Rusko predložilo v dvoch takzvaných „návrhoch zmlúv“ s NATO a USA, si Moskva nemôže robiť ilúzie, že jej požiadavky budú akceptované. Tieto požiadavky by v skutočnosti vytvorili podmienky, ktoré by oslabili schopnosť NATO a USA spolupracovať so svojimi spojencami a pretvoriť euroatlantickú bezpečnosť. Je možné, že Putin sa už rozhodol pre vojenské riešenie a výzvy Západu na rokovania by mohli byť súčasťou „maskirovky“ [1] a mohli by tak poskytnúť Moskve casus belli (dôvod na vojnu). Moskva by potom mohla tvrdiť, že Washington odmietol zohľadniť jej požiadavky.“

„Ak majú požiadavky na rokovania väčší cieľ, je ním snaha rozdeliť Alianciu. Predovšetkým je absurdná predstava, že Rusko potrebuje písomnú zmluvnú záruku, aby zabránilo Ukrajine a Gruzínsku vstúpiť do NATO. Putin dobre vie, že kým bude okupovať Doneck a Luhansk na Ukrajine a Abcházsko a Južné Osetsko v Gruzínsku, tieto krajiny nemajú šancu vstúpiť do NATO, pretože hlasovanie za rozšírenie Aliancie by v skutočnosti znamenalo hlasovanie za vojnu s Ruskom. Požiadavka Moskvy potvrdiť tento status quo zmluvou je preto len pokusom o poníženie Západu.“

„Je mimoriadne dôležité zvážiť, čo by sa mohlo stať, ak Rusko napadne Ukrajinu, a čo by sa mohlo stať, ak nezačneme uvažovať o dlhodobých dôsledkoch tejto krízy. Ak dôjde k druhému ruskému útoku na Ukrajinu, malo by to byť pre Západ oneskoreným signálom o ruských plánoch na vytvorenie výlučnej sféry vplyvu vo východnej Európe a o snahe Moskvy uplatniť svoj vplyv v strednej Európe v rámci obranného perimetra NATO….“.

„Ak by reakcia na ruskú inváziu na Ukrajinu mala byť rovnaká ako predtým, bezpečnosť Európy by sa dramaticky zhoršila. Zóna súperenia by sa presunula z východnej Európy do strednej Európy a pobaltských krajín, kde by ďalšie Putinove požiadavky mohli spôsobiť faktickú „finlandizáciu“ Pobaltia a tlak na USA a NATO, aby stiahli svoje ozbrojené sily z krajín strednej a východnej Európy – najmä z Poľska a Rumunska. Podľa tohto scenára by sa Putin zameral na Nemecko ako na svojho „preferovaného partnera“ s očakávaním, že pomocou svojej „energetickej zbrane“ [2] by Moskva mohla nakoniec presvedčiť Berlín, aby „neobismarckovsky“ ovládol Európsku úniu, čo by rozdelilo Európu na dve sféry vplyvu a v dôsledku toho by Spojené štáty stratili význam pre celkovú strategickú rovnováhu v Európe.“

Americká expertka na zahraničnú politiku Anne Pierceová varovala, že Spojené štáty a Európa sa nachádzajú v „bode zlomu“:

„Ak nezasiahnu rozhodne proti Rusku a nezabránia mu v obsadení Ukrajiny, vyšlú nebezpečný signál Číne o Taiwane, umožnia Rusku vyvíjať tlak na ostatné bývalé sovietske satelity a ešte viac si poškodia svoju medzinárodnú povesť, ktorá je po zrade Afganistanu a neúspešných diplomatických tancoch s Iránom aj tak v troskách. Príležitosť odradiť Rusko od rozpútania veľkej vojny a dobytia Ukrajiny zintenzívnením súčasnej kampane polovojenských útokov, dezinformácií, energetického vydierania a hrozieb podporovaných eskaláciou sa uzatvára.“

„Je už takmer neskoro zvrátiť rafinované kroky Vladimíra Putina, ktoré majú pripraviť Rusko o kľúčové geopolitické územie a zabrániť jeho historicky významnej porážke demokracie. Západ by mal okamžite uvaliť na Rusko tvrdé sankcie, poskytnúť Ukrajine serióznu obrannú pomoc, jednoznačne podporiť ukrajinskú suverenitu a ukázať svoju morálnu a strategickú rozhodnosť. Žiaľ, súčasné trendy a minulé správanie Západu neposkytujú dôvod na optimizmus, že „slobodný svet“ sa tejto výzve postaví….“.

„Tvárou v tvár znepokojujúcim činom Ruska a jeho bezohľadnému nerešpektovaniu medzinárodných noriem západní lídri neváhali prinútiť Rusko zaplatiť za svoje správanie. Vyjadrili „znepokojenie“, súhlasili so zmluvami, ktoré poskytujú Rusku výhody, a nedokázali presadiť ani ich dodržiavanie. A potom z času na čas uvalili na Rusko neškodné sankcie. Nečinnosť západných lídrov je v priamom protiklade s Putinovou akciou….“

„Nedávne reakcie Západu na ruskú agresiu pripomínajú Mníchovskú dohodu. Západ v nádeji, že uspokojí požiadavky Adolfa Hitlera a odradí ho od ďalších požiadaviek, strčil hlavu do piesku, ignoroval Hitlerove obrovské ambície a stupňujúce sa zverstvá a prinútil Československo k ústupkom, ktoré Nemecku uľahčili jeho okupáciu. História a neschopnosť Západu nájsť veľkorysý kompromis na zastavenie Putina naznačuje, kam to všetko pravdepodobne povedie.“

Francúzska historička Françoise Thomová vyzvala Západ, aby sa prebudil:

„Z čítania západnej tlače má človek dojem, že sa nič nedeje. Zdá sa, že obyvatelia Západu nechápu, čo je v stávke. Myslia si, že sa rozhoduje len o osude Ukrajiny, na ktorej im záleží ešte menej ako na Arménsku…. Podobajú sa tým, ktorí v roku 1939 verili, že Hitlerove požiadavky sa obmedzia na Gdansk. Stačí sa však pozrieť na texty zmlúv navrhovaných Moskvou, aby sme pochopili, že ide o niečo úplne iné….“

„Jedným slovom, Rusko požaduje, aby NATO spáchalo samovraždu a aby sa Spojené štáty stiahli do úlohy regionálnej mocnosti….. V dôsledku toho bude mať Rusko v Európe navrch. O západoeurópskych krajinách netreba pochybovať a Moskva sa spolieha na spolupracovníkov, ktorých si roky vychovávala v rámci európskych vládnucich elít: práve im vyslala silný signál, keď vymenovala Françoisa Fillona [bývalého francúzskeho premiéra] za generálneho riaditeľa petrochemického gigantu. Sibur. „Rusofóbne“ krajiny, ktoré sa bránia hegemónii Moskvy, sa budú musieť skloniť pred nevyhnutným bez americkej podpory….“

„Ako občania Západu musíme najprv pochopiť skutočný stav vecí, aj keď je to pre nás nepríjemné, pretože v demokratických krajinách sme si zvykli na márne kroky namiesto boja za zachovanie našich krajín. A my sa musíme oslobodiť od ruských lží….“

„Keď Moskva hovorí o ‚bezpečnosti‘, musíme to chápať ako ‚ruskú nadvládu‘ a ‚ruskú beztrestnosť‘, pretože o to tu ide. Podľa názoru Kremľa môže všetko, čo nemá pod kontrolou, ohroziť kremeľský režim…. Moskva sa na Ukrajine neobáva niekoľkých inštruktorov NATO, ale slobody. Moskva chce odzbrojenú Ukrajinu, aby mohla zastrašiť kyjevských povstalcov a nastoliť na Ukrajine režim nenávidený obyvateľstvom, a preto úplne závislý od Kremľa….“

„Ak sa Rusku podarí vyhnať USA z Európy, čoskoro sa bude cítiť ohrozené slobodami západoeurópskych krajín a pod zámienkou zaistenia svojej „bezpečnosti“ prejaví v našej krajine [vo Francúzsku] rovnaké odhodlanie ako v Rusku zotročiť médiá, zlikvidovať demokratické inštitúcie a nezávislé politické strany….“

„V rokoch 1946-7 sme vedeli, že za slobodu sa oplatí zomrieť, a na to sme teraz zjavne zabudli. Po Mníchovskej dohode v roku 1938 sa Západ hanbil ponechať Československo napospas Hitlerovi. Dnes sme zbabelo nechali Ukrajinu na holičkách a neuvedomujeme si ani svoju hanbu, ani nebezpečenstvo, ktoré hrozí, ak ustúpime agresorovi. Správame sa ako Byzantínci, ktorí diskutovali o pohlaví anjelov, hoci osmanská armáda už útočila na mestské hradby.“

preložili Helena Kolínska, Libor Popovský