Európska komisia navrhuje zaviesť právne riešenie, ktoré by jej dalo právomoc vyhlásiť v Európskej únii výnimočný stav. To je v podstate kľúčová myšlienka navrhovaných právnych riešení, s ktorými sa mali možnosť oboznámiť novinári Financial Times.
Snahou bruselskej administratívy je získať bezprecedentné intervenčné právomoci, teda právo diktovať, ktoré doteraz nebolo nad úrovňou členských štátov.
Pri vysvetľovaní svojich návrhov sa experti EK odvolávajú nielen na súčasné globálne geopolitické napätie, ale aj na konkrétne situácie, ako je napríklad prerušenie dodávateľského reťazca spôsobené karanténou počas pandémie. Píše portál prvnizpravy.cz
Podľa názoru Bruselu by ich byrokracia mala právo nariadiť poľnohospodárskym podnikom, aby si urobili zásoby, ako aj porušovať obchodné dohody, a to všetko s cieľom zabezpečiť dostatočné zásobovanie, ktoré EK považuje za nevyhnutné. Byrokrati EK si v podstate predstavujú, že právo vyhlásiť stav núdze im umožní aktivovať sériu intervenčných opatrení s cieľom zabrániť nedostatku dodávok alebo kolapsu v kritických odvetviach.
Táto intervenčná koncepcia, ktorej cieľom je chrániť jednotný trh pred otrasmi v oblasti ponuky, vyvolala v európskej podnikateľskej obci značný šok.
Kríza ako príležitosť
„Boli by sme veľmi znepokojení, keby bol tento návrh prijatý v tejto intervenčnej podobe,“ povedal Martynas Baryzas, riaditeľ pre medzinárodné trhy v spoločnosti Bisnis Jurop, ktorá zastupuje veľký počet zamestnávateľov.
Podľa jeho názoru je neprijateľné, aby Komisia mala právomoc prepisovať existujúce zákony, nútiť spoločnosti zverejňovať citlivé obchodné informácie, zdieľať výrobky zo zásob alebo nariaďovať výrobu na príkaz Komisie. Najväčšie obavy zamestnávateľov vyvolávajú takzvané „prioritné príkazy“, t. j. potenciálne príkazy Komisie, na základe ktorých budú spoločnosti vyrábať a predávať to, čo im bolo nariadené vyrábať a predávať, pričom v prípade potreby porušia existujúce zmluvy so svojimi zákazníkmi.
Baryzas hovorí, že nie je proti mechanizmu, ktorý by zabránil opakovaniu nepokojov spôsobených karanténou, keď niektoré krajiny uzavreli svoje hranice a obmedzili vývoz, ale domnieva sa, že návrh Komisie v súčasnej podobe je príliš normatívny.
V Európskej komisii sa proti plánu ostro postavil Thierry Breton, šéf Európskej komisie pre vnútorný trh. Denník Financial Times cituje nemenovaného predstaviteľa EÚ:
„Cieľom tohto nástroja bolo riešiť riziko fragmentácie jednotného trhu v prípade udalosti, akou je napríklad veľká kríza. Teraz sa však rozrastá do podoby chobotnice plánovanej ekonomiky, ktorá svojimi chápadlami zachytáva globálne dodávateľské reťazce a kontroluje ich.“
Podľa súčasného návrhu by Komisia najprv vyhlásila stav „ostražitosti“, potom by mohla požiadať spoločnosti o informácie o dodávateľských reťazcoch a spotrebiteľoch, mohla by tiež požiadať vlády členských štátov o vytvorenie strategických zásob a dokonca by mohla vydať príkazy na presadzovanie práva a sankcie.
V druhej fáze by Komisia po schválení členmi získala priame právomoci nad trhovými aktivitami a poistením tovaru a presadzovanie by sa uskutočňovalo zatiaľ nešpecifikovanými sankciami. V súčasnosti by sa napríklad úradníci EÚ mohli snažiť riešiť otázku výroby hnojív, keďže vysoké ceny plynu znížili výrobu až o 70 %.
Čo sa skrýva za zámerom európskych byrokratov
Inšpiráciou byrokratov Európskej komisie, ktorou sa netají, je americký zákon o obrannej výrobe a je jasné, že ich zámery nemajú nič spoločné s výrobou jogurtov a podobných výrobkov určených na každodennú spotrebu.
Nech je to akokoľvek, vzniká dojem, že byrokrati EÚ využívajú krízu ako príležitosť usilovať sa o dramatické zvýšenie intervenčných právomocí, hoci nemajú veľký vplyv na úlohy koordinácie členov EÚ, ktoré môžu riešiť bez novovytvoreného diktátorského intervencionizmu.
Koniec koncov, aj na národnej úrovni sa od druhej svetovej vojny bez podobných príkladov rozmohol intervencionizmus, ktorý môže priniesť úplne nepredvídateľné dôsledky pre európske trhové ekonomiky. Vzhľadom na to, že súčasná geopolitická situácia pripomína vojnu, je logické, že v takýchto scenároch sa štáty snažia kompenzovať to, čo trhy v takýchto mimoriadnych životných a obchodných podmienkach nedokážu. Je nezvyčajné a prvýkrát v histórii sa stalo, že nadnárodná inštitúcia – Európska komisia – chce prevziať práva na zásahové diktáty počas mimoriadnej situácie.
