Určitá úroveň „vítania“ vychádza zo základných hodnôt EÚ. Otvorené hranice ale nie sú prívetivou politikou, treba vziať do úvahy aj kapacity krajín, hovorí v rozhovore holandská profesorka migračného práva.
Tesseltje de Lange je profesorkou európskeho migračného práva na Radboudskej univerzite v Holandsku. Do decembra 2020 pôsobila ako podpredsedníčka holandského poradného výboru pre otázky migrácie a pravidelne radí orgánom EÚ v otázkach migrácie.
V rozhovore sa dočítate:
- ako vyzerá prívetivá migračná politika;
- či migranti kradnú pracovné miesta;
- či nová modrá karta zapláta diery na pracovnom trhu;
- a ako sa dá bojovať s byrokraciou pri uznávaní diplomov a praxe.
Skúmate vítanie talentov do EÚ. Prečo by mala byť Únia voči migrantom prívetivá?
Toto tvrdenie zakladám na základných hodnotách Európskej únie. V práve EÚ sú zakorenené zásady právneho štátu, rešpektovania ľudskej dôstojnosti a ľudských práv. A to vyžaduje určitú úroveň prívetivosti.
Hovoríte však, že otvorené hranice nie sú najprívetivejšou politikou.
Ak je migračná politika príliš otvorená, môže mať negatívne dôsledky. Zamestnávatelia majú slobodný výber, ktorý nemusí podnecovať technologické alebo environmentálne inovácie.
Otvorené hranice tiež môžu prijímajúce spoločnosti zahltiť. Musíte nájsť rovnováhu a zvážiť aj svoju kapacitu. Určité obmedzenie migračných politík je teda odôvodnené.
Ako teda vyzerá dobrá migračná politika?
Jedným z prvkov je zákonný dizajn. Ten môže byť prísny, otvorený, ale aj nejasný. Vágnosť dáva moc úradníkovi, ktorý môže povedať: „Týmto verím, pustime ich“. Nejasnosť ale tiež dáva priestor na nerovné zachádzanie a právnu neistotu. Opäť je to o rovnováhe.
Ďalší prvok je inštitucionálne usporiadanie. Na regulácii migrácie sa podieľa mnoho subjektov, ktoré nie vždy spolupracujú. Prívetivý prístup musí byť celoštátny.
Dôležitá je tiež procedurálna spravodlivosť. Potrebné sú včasné rozhodnutia, transparentné pravidlá a dostatočný prístup k opravným prostriedkom v prípade zamietnutia.
Ďalším prvkom sú práva, ktoré ľudia získajú po prijatí. Mnoho migračných politík je dočasných, čo nemusí vyhovovať ani migrantovi ani zamestnávateľovi. Bolo by ústretovejšie a realistickejšie umožniť trvalé prijatie. Otázkou je, komu teda dočasnosť slúži.
Komu?
Tradičný záujmový trojuholník tvoria štát, zamestnávateľ a migrant. Do toho sa pridáva EÚ, takže už má štyri zainteresované strany. Aj v rámci EÚ ale majú členské štáty rôzne záujmy, k tomu sa pridávajú záujmy krajín pôvodu. Nie vždy sú kompatibilné.
A samozrejme, na tvorbu politiky majú silný vplyv aj obchodné záujmy. V novej revízii modrej karty je odsek, ktorý hovorí, že minimálna mzda prichádzajúceho migranta musí byť stanovená v dohode so sociálnymi partnermi. Ak by bola nastavená privysoko, zamestnávateľom to môže sťažiť jej využívanie. V zákulisí sa za všetky tieto záujmy lobuje.
Ako na to vplýva verejná mienka?
Medzi ľuďmi je stále strach z toho, že im migranti vezmú prácu. Politici tento strach využívajú, hoci výskum ukazuje, že migrácia dokáže prispieť k vytváraniu pracovných miest alebo k redistribúcii pracovného trhu. Rétorika o migrantoch kradnúcich pracovné miesta je iba rétorikou. Mnoho krajín EÚ má v skutočnosti nedostatok pracovnej sily a ten sa ešte zvyšuje.
Viac info na euractiv.sk
Odporúčané príspevky:
Čaputová: Musíme hľadať riešenie pre migrantov. Belousovová: My nič nemusíme, pani prezidentka!
Pročko je za pomoc migrantom a moslimom na Slovensku: „Dajme pomoc tým, ktorí to potrebujú“
Príde katastrofa na Slovensko? Čaputová ide proti prúdu. Na rozdiel od V4 chce napomôcť riešeniu migrácie
Príde na Slovensko až 2 000 afganských migrantov? “Zoznam stále rastie,” tvrdí Orlovský. Sorosove mimovládky spustili kampaň za ich prijatie. Slováci však migrantov odmietajú