Slovenská politika sa zaplietla do čudných vzťahov, ktoré vyvolávajú mnohé otázky. Doma i v zahraničí. Dalo by sa to ohraničiť siločiarami Kremeľ – Ukrajina – Orbán – Sputnik – Matovič.
Dá sa ten spletenec rozpliesť? Skúsme zamieriť in medias res – na Kremeľ a jeho záujmy. Boli to totiž predovšetkým mohutné presuny ruských vojsk k hraniciam s Ukrajinou, ktoré v týchto dňoch vzbudili pozornosť celého sveta.
Nevieme, čo sa na Donbase v súčasnosti deje. Vieme však to podstatné: Rusko a Ukrajina majú protichodné záujmy. Ruským záujmom je presadenie čo najširšej autonómie Luhanska a Donecka, Ukrajina si chce podriadiť obe separatistické republiky legislatívne i administratívne.
Podnetov na sťahovanie ruských vojsk k ukrajinskej hranici môže byť viacero: blížiace sa parlamentné voľby v Rusku verzus klesajúca popularita Putina na jednej strane, ale aj úsilie Ukrajiny využiť nový establišment v USA, ktorý je jasne proukrajinský, a oslabiť separatistov (možno aj silou, vojensky). Teda to, čo nevieme, je to, či sťahovanie ruských síl k ukrajinskej hranici je skôr akciou alebo reakciou.
Aká by teda mala byť pozícia Slovenska?
Podľa mňa celkom jasná: Slovensko by malo stáť na strane Ukrajiny. Prečo? Z dvoch dôvodov. Po prvé – Ukrajina je v práve. Každá krajina má právo brániť svoju zvrchovanosť a územnú celistvosť. Aj silou.
V spore Katalánska a španielskej vlády sme stáli na strane Madridu. Kosovo sme neuznali doteraz. Podotýkam, že v Luhansku ani Donecku nemôže ísť ani o právo národa na sebaurčenie, keďže Rusi svoj štát majú.
Tým druhým dôvodom pre našu podporu Ukrajiny by mal byť fakt, že Ukrajina nevedie proti EÚ ani hybridnú vojnu, ani dezinformačnú kampaň. Práve naopak, Ukrajina sa chce do Západu integrovať. Teda z nášho pohľadu je súčasná politika Kremľa skôr hrozbou, pričom Ukrajina je naším jasným spojencom.
Je takýto postoj a priori proti Rusku?
Vôbec nie. Ak však vláda Ruska usiluje o oslabenie EÚ, o vnútorné trhliny EÚ, ak narúša voľby v demokratických krajinách, ak je nevšímavá voči vraždeniu svojich občanov na teritóriu EÚ, ak vedie dezinformačnú kampaň voči krajinám EÚ, musíme tomu čeliť.
Rusko ignoruje inštitúcie Únie alebo tieto inštitúcie ponižuje (porov. nedávnu návštevu Josepa Borrella v Moskve a vyhostenie troch diplomatov krajín EÚ), resp. nadbieha vybraným členským štátom EÚ, najmä vtedy, ak ich forsírovanie vedie k vnútorným sporom vnútri Únie.
Kremeľ vykonáva voči EÚ politiku divide et impera; nehovoriac o jasných vojenských provokáciách v Baltskom mori či o anexii Krymu, zmrazenom konflikte v Moldavsku alebo hybridnej vojne proti Ukrajine.
Ukrajina a NATO
Citlivou otázkou týchto dní je aj takáto: Malo by Slovensko podporovať členstvo Ukrajiny v NATO? Myslím si, že v princípe áno, ale s tým, že Ukrajina musí byť v čase svojho vstupu do NATO s krajinami NATO maximálne kompatibilná. Teda členom NATO by sa nemala stať krajina, ktorá je s inou krajinou vo vojnovom stave.
Ukrajina nesmie vnímať svoj vstup do NATO ako nástroj následnej porážky Ruska a získania nadvlády nad Donbasom. Prípadne prinavrátenia Krymu. Konflikt na Donbase musí Ukrajina vyriešiť sama so všestrannou, ale nepriamou podporou Západu.
Ako? Predovšetkým politikou, ktorá bude viesť k zvyšovaniu životnej úrovne Ukrajincov. A následne k vyššej podpore občanov Ukrajiny pre ich vstup do NATO. Toto treba Ukrajincom hovoriť otvorene a nahlas. Politikom i občanom. Nevzbudzovať nereálne očakávania, neponúkať Ukrajine skratky.
Naopak – je potrebné Ukrajincom pomôcť pochopiť, že tento problém je na „dlhú trať“, ktorú musia zabehnúť sami. My im môžeme robiť „vodičov“, miešať energetické nápoje, môžeme ich na tejto trati sprevádzať, povzbudzovať, ale bežať musia sami Ukrajinci. Medzi nami: Krym prehral Ukrajine predovšetkým Janukovič. Kurizoval na dve strany, ťahal za nos Kremeľ aj vlastných občanov. A vyprovokoval oboch: Majdan aj ruského medveďa.
Totálny amaterizmus
Ako teda vo vyššie uvedenom kontexte vnímať počínanie Matoviča a jeho Sputnika? Jeho čudný spôsob obstarania tejto vakcíny a priľnutie k Orbánovi?
V prvom rade ako totálne amatérske. Igor Matovič stále nevníma, že Kremeľ hrá so Sputnikom svoju mocenskú hru, cielenú na rozklad EÚ. Na jej permanentné oslabovanie. Matovič akoby nevnímal, že Kremeľ si buduje v EÚ sféru svojho vplyvu a takto ju oslabuje a rozkladá.
Počínanie Matoviča je teda škodlivé až nebezpečné. A preto je v najvyššom záujme Slovenskej republiky udržať pevnú a jednotnú EÚ. Expremiér musí vedieť, že hlavným kremeľským trójskym koňom v EÚ nie je ani tak Salvini či Le Penová, ale Orbán, lebo je dlho vládnuci premiér, ktorý hrá hry v európskom meradle.
Oslabovanie Slovenska
Je paradoxom, ale aj prejavom silnej schizofrénie, že v čase, keď sa OĽaNO usiluje o vstup do Európskej ľudovej strany (EPP), Orbán s fanfárami EPP opúšťa a vytvára spojenectvo s Kaczyńskim a Salvinim. V tom istom čase sa Matovič Orbánovi podkladá.
Maďarsko čelí konaniu podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy pre porušovanie princípov právneho štátu. Je teda v spore s ostatnými krajinami EÚ (okrem Poľska, ktoré podobnému konaniu čelí tiež) a v zásadnom spore s inštitúciami EÚ.
V tom istom čase dáva Matovič prednosť liekovej agentúre Maďarska pred liekovou agentúrou EÚ. Matovič takto významným spôsobom prispieva k oslabovaniu EÚ a postavenia Slovenska v nej, ako aj k oslabovaniu pozitívneho vnímania Európskej únie občanmi Slovenska.
zdroj: aktuality.sk