„Žijeme v krajine, ktorej sa migrácia nedotýka,” myslia si mnohí z nás. Predsa len, utečencov k nám veľa neprišlo, a nám sa tak môže zdať, že sme nedobytnou pevnosťou homogenity. Migrácia sa deje niekde inde, tak prečo by nás to malo zaujímať? Obraz Slovenska a migračné skúsenosti Slovákov a Sloveniek sú však úplne odlišné od týchto predstáv. Slovensko je krajina, v ktorej sa migrácia dotýka takmer každého z nás. Nie však tak, ako si možno na prvý pohľad myslíme.
Koľko ľudí prichádza k nám?
V roku 2020 na Slovensku žilo 150 012 cudzincov a cudziniek s povolením na pobyt, ktorí by spolu dokázali vytvoriť po Košiciach počtom tretie najväčšie mesto. Z tohto čísla takmer polovica ľudí (48,4%) pochádza z našich susedných krajín. Ďalších 20% je z Rumunska, Srbska, Bulharska a Ruska. K tomu 7,4% pochádza z Južnej Kórei, Vietnamu, Číny a Thajska.
V slovenskej ekonomike pracuje 60 012 migrantov z 130 krajín sveta, pričom väčšina je mužského pohlavia (73%). Čo sa týka žiadateľov o azylovú ochranu, tak od vzniku Slovenskej republiky požiadalo o ochranu 29 325 ľudí, pričom azyl dostalo iba 874 z nich, čo predstavuje 1,47%. Štátne občianstvo sme udelili počas tohto obdobia 288 ľudom.
Slovensko je teda ako migračná krajina relevantná skôr z pohľadu odchodu Slovákov a Sloveniek.
Čo nám hovoria čísla?
- Za posledných sto rokov z nášho územia odišlo milión ľudí.
- Najväčšia migračná vlna bola na prelome 19. a 20. storočia. Odišlo počas nej 583 686 Slovákov a Sloveniek, ktorí migrovali prevažne do USA.
- Počas 1. Československej republiky to bolo ďalších 204 993 ľudí.
- Počas socializmu medzi rokmi 1948 – 1989 odišlo ďalších 136 000 Slovákov a Sloveniek.
- Po páde režimu sa za novými pracovnými možnosťami vydalo približne 300 000 ľudí.
Teraz si skúste za každým týmto číslom predstaviť konkrétneho človeka. A nemusia to byť len svetoznáme mená, ktoré opustili svoju krajinu ako Andy Warhol, bratia Šťastní, alebo Audrey Hepburn. Skúste si predstaviť ľudí ako je vaša sestrenica, ktorá pracuje v hoteli vo Švajčiarsku, spolužiačka, ktorá robí au-pair v Anglicku či teta, ktorá opatruje seniorov v Rakúsku. Zároveň si skúste predstaviť rodiny, od ktorých muži odišli do zahraničia, zatiaľ čo ich ženy a deti zostali na Slovensku.
Migrácia sa týka každého z nás
Každý z nás má v rodine niekoho, kto odišiel za prácou, vzdelaním, láskou, alebo lepšími podmienkami do iného mesta, či krajiny. Každý z nás na stretávke zo školy stretne spolužiakov a spolužiačky, ktoré nežijú na Slovensku. Každý z nás má v rodine deti, ktoré sa rozhodujú či pôjdu študovať a pracovať do zahraničia. Každý z nás má skúsenosť s migráciou, či si to uvedomujeme, alebo nie.
Migrácia funguje ako zrkadlo pre spoločnosť. V prípade zdravej spoločnosti, ktorá poskytuje podmienky na rozvoj ľudí s výhľadom dôstojného života, ľudia nemajú dôvody zvažovať odchod. Ten je veľmi náročný, nepríjemný a v zásade vždy veľkým riskom. Len málokto chce opustiť svoju rodinu, vzťahy a začať od začiatku v úplne novom, neznámom a často nebezpečnom prostredí.
Z dobrej spoločnosti sa jednoducho masovo neemigruje. Preto ste nezachytili správy o hromadnej emigrácii zo Švédska, Dánska, Fínska alebo Nemecka. Porozumieť migrácii je dôležité nielen z dôvodu, že sa nás dotýka, ale taktiež preto, lebo migrácia nám vie veľa prezradiť o mieste, kde žijeme.
Viac info na clovekvohrozeni.sk
Odporúčané príspevky:
Pročko je za pomoc migrantom a moslimom na Slovensku: „Dajme pomoc tým, ktorí to potrebujú“
Profesorka migračného práva: Ak nechceme čakať na auto pol roka, potrebujeme zahraničných pracovníkov
Markíza: Slovensko starne, utečencov potrebujeme ako soľ. Dostanú aj sociálne dávky
Je to zlé! Migranti už behajú Slovákom po dvoroch a nevedia ich dostať preč