Správa o smrti slovenského speváka Mekyho Žbirku sa objavila na jeho profile na Facebooku. A nikto tomu nechcel veriť. „Správy o mojej smrti sú PRAVDIVÉ” to by řekl Meky, kdyby žil… MIRO ŽBIRKA, 21.10.1952 – 10.11.2021,“ stojí vo vyhlásení na Facebooku spolu s fotkou speváka, ako leží na pódiu.
Žbirkova manželka Katarína potvrdila, že spevák zomrel na opakovaný zápal pľúc.
Miroslav Žbirka, prezývaný Meky Žbirka bol slovenský spevák a skladateľ, spoluzakladateľ a bývalý člen skupiny Modus, s ktorou v roku 1977 získal spolu s Jankom Lehotským a Marikou Gombitovou Zlatú Bratislavskú lýru za skladbu „Úsmev“. Je tiež bývalým členom skupiny Limit, s ktorou sa neskôr vydal na sólovú dráhu. V roku 1982 sa stal prvým slovenským Zlatým slávikom.
Miroslav Žbirka je synom Slováka Šimona Žbirku z Trnavej Hory a Angličanky Ruth Galeovej z Londýna. Zoznámili sa v roku 1943 v Londýne v severolondýnskej štvrti Muswell Hill, keď česko-slovenský vojak Šimon Žbirka omylom vypil nápoj patriaci Ruth. O rok neskôr sa zosobášili a po skončení vojny žili v Bratislave. Miroslava Žbirku matka učila anglický jazyk a podporovala ho aj v hudbe, ku ktorej ho priviedli starší bratia Jason a Anton. Vzhľadom na anglické korene rodiny nemali súrodenci so získavaním zahraničných gramoplatní problém, a tak sa bez problémov dokázali orientovať v nových zahraničných hudobných smeroch. Bratia Žbirkovci radi hrávali skladby svojich obľúbených interpretov, čo bolo podnetom aj pre mladého Miroslava. Prezývku „Meky“ získal Miroslav už ako dieťa. Pomenoval ho tak kamarát, ktorý ju odvodil od mien známych ľudí, ktoré sa začínali na „Mc“ alebo „Mac“ [mek] ako napríklad McCartney.
Prvé kroky jeho kariéry viedli na bratislavské Račianske mýto, kde hrával skladby pre seba i kamarátov. Zväčša išlo o repertoár skupín The Beatles, The Rolling Stones, Elvisa Presleyho či iných populárnych hudobníkov. Jeho devízou popri hre na gitare bola aj angličtina a texty, ktoré vďaka mame nemal iba odpočúvané z rádia a nahrávok. Istých kvalít si všimol aj muž, ktorý Žbirku v jeho šestnástich rokoch oslovil a poslal ho do klubu ROH, kde mala skúšať kapela hľadajúca gitaristu. Stretnutie dopadlo úspešne a Žbirka sa nadlho stal súčasťou slovenských poloprofesionálnych i profesionálnych kapiel. V sedemdesiatych rokoch pôsobil v Orchestri Gustáva Broma a v Orchestri Gustáva Offermanna, s ktorými absolvoval mnohé zahraničné zájazdy. Neskôr sa preslávil ako člen skupiny Modus, jednej z najvýznamnejších skupín v histórii slovenskej populárnej hudby. V roku 1980 začal svoju úspešnú sólovú kariéru, ktorá sa skončila jeho úmrtím 10. novembra 2021.
Meky Žbirka získal ocenenie v roku 2014 – Krištáľové krídlo za rok 2013 v kategórii Mimoriadna cena a v roku
2019 – Pribinov kríž 1. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti populárnej hudby.
Hity ako napr. „Biely kvet“, „22 dní“, „Balada o poľných vtákoch“ či „Atlantída“ sa už za jeho života stali nesmrteľnými. A tak to aj po jeho náhlom a nečakanom odchode zostane.
