Nositeľ Nobelovej ceny prehovoril o Thunbergovej a biznise. Neberie si servítky pred ústa

Nositeľ Nobelovej ceny prehovoril o Thunbergovej a biznise. Neberie si servítky pred ústa

„Nikdy som nebol priaznivcom Davosu, každoročného stretnutia bohatých a pochabých,“ píše profesor Paul Krugman v komentári pre server New York Times. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu však kvituje, že táto prehliadka povýšenosti v niektorých ľuďoch prebúdza to najhoršie a prinúti ich hovoriť veci, ktoré naplno odhalí ich hanebnosť.

Známa arogancia

To platí aj o Stevenovi Mnuchinovi, americkom ministrovi financií, tvrdí ekonóm. Pripomína, že Mnuchin najprv zopakoval svoje tvrdenie, že daňové škrty z roku 2017 si na seba zarobia samy – hoci jeho ministerstvo chvíľu predtým priznalo, že rozpočtový deficit za rok 2019 je o 75% vyššia ako pred tromi rokmi -, aby následne peskoval mladú klimatickú aktivistku Gretu Thunbergovou a vyzval ju k vyštudovaní ekonómie, než bude volať po zastavení investícií do fosílnych palív.

Keďže je arogancia známym znakom súčasnej administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, nie je prekvapujúce, že Mnuchin hovorí nezmysly a že pravdu má takmer určite Thunbergová, uvádza nobelista. Dodáva, že sám Mnuchin zrejme počas ekonomických prednášok spal, inak by vedel, že každá základná učebnica ekonómie odporúča vládnej reguláciu a zdanenie aktivít, ktoré znečisťujú životné prostredie, pretože v opačnom prípade nemajú producenti a zákazníci dôvod brať tieto škody do úvahy.

„A spaľovania fosílnych palív je veľkým zdrojom poškodzovanie životného prostredia, nielen skrze klimatickú zmenu, ale aj lokálnym znečistením ovzdušia, ktoré je veľkým zdravotným hazardom a rozhodne nerobíme dosť pre jeho obmedzenie,“ pokračuje Krugman. Odkazuje na odhady Medzinárodného menového fondu (MMF), že dotácie na produkciu fosílnych palív – či už vo forme daňových úľav, priamych platieb či prevažne zbavovaním podnikov za nepriame škody, ktoré pôsobia – v roku 2017 dosiahli 5,2 bilióna dolárov (takmer 115 biliónov korún).

Len v Spojených štátoch išlo o 649 miliárd dolárov, čo znamená zhruba 3 milióny dolárov na jedného pracovníka venujúceho sa ťažbe uhlia, plynu a ropy, upozorňuje odborník. Deklaruje, že bez týchto dotácií by dnes len sotvakto do fosílnych palív investoval.

Mnuchin si možno myslia, že aj MMF by mal začať študovať ekonómiu, rovnako ako tisíce ďalších ekonómov, všetkých žijúcich predsedov americkej centrálnej banky, desiatok nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu a hlavných ekonomických poradcov amerických administratív naprieč politickým spektrom, tvrdí ironicky Krugman. Pripomína, že tí všetci podpísali otvorený list volajúci po zdanení emisií skleníkových plynov.

„V skratke, Grete Thunbergové je možná len 17 rokov, ale jej názory sú oveľa bližšie konsenzu ekonomickej profesie ako tie chlapíka upínajícího sa k zombie myšlienke, že daňové škrty si na seba samé zarobia,“ neberie si servítky profesor. Pripúšťa, že konsenzus ekonómov môže byť nesprávny, ale z dôvodu, že nie je voči fosílnym palivám dostatočne tvrdý.

Stroj na peniaze

Na jednej strane sa mnoho expertov zhodne, že štandardné modely podceňujúce riziká klimatické zmeny, pretože nepočítajú s narúšajúcimi efektmi a neprikladajú váhu možné celkovej katastrofe, na strane druhej odhady obmedzenie emisií spravidla podceňujú úlohu inovácií, naznačuje odborník. Pripomína, že aj mierne stimuly k väčšiemu využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov viedli v posledných desiatich rokoch k mimoriadnemu poklesu jej ceny.

Stále ale existujú ľudia, či už stúpenci pravice aj klimatickí aktivisti, ktorí tvrdia, že rázna redukcia emisií si vyžiada veľký prepad HDP, poukazuje ekonóm. Tvrdí, že všetka naša doterajšie vedomosti naznačujú, že ide o omyl, pretože možno dekarbonizovať ekonomiku a dosiahnuť značného rastu.

Krugman teda kladie otázku, prečo s ohľadom na vyššie uvedené ľudia ako Mnuchin a Trump zapálene obhajuje fosílne palivá a antienvironmentalistické postoje. Za čiastočnú odpoveď považuje to, že americkí konzervatívci nechcú priznať oprávnenosť vládnych zásahov, pretože priznanie, že vládne zásah má dobrý vplyv na ochranu životného prostredia, Američania by si to isté mohli začať myslieť napríklad aj o zdravotnej starostlivosti.

„Väčším problémom je ale číra chamtivosť,“ píše laureát Nobelovej ceny. Upozorňuje, že výška dotácií na fosílne palivá robí z celého odvetvia obrí stroj na peniaze, ktorý zarába na odieraniu všetkých ostatných, jednak cez priame dotácie z peňazí daňových poplatníkov, ale prevažne prenášaním nákladov svojej činnosti na nevinných ľudí okolo.

Mnoho z týchto nákladov má podobu chorôb a úmrtí v dôsledku lokálneho znečistenia ovzdušia, objasňuje Krugman. Dodáva, že ďalšie majú podobu prírodných katastrof, napríklad požiarov v Austrálii, ktoré nesú stále väčší podpis na klimatické zmeny.

0Shares
Šokujúce Svet