Slovensko Aktuálne

Debata o migrácii je vo svojej podstate diskusiou o európskom federalizmu a o tom, do akej miery členské štáty umožnia Európskej únii, aby si uzurpoval ich rozhodovacie právomoci.

Ak pôjde všetko podľa plánu, tak bude tento návrh zákona prijatý Európskym parlamentom v druhej polovici roka 2020, počas nemeckého predsedníctva EÚ. Potom by túto novú legislatívu mala ratifikovať Európska rada zložená z lídrov členských štátov EÚ.

„Zásadne odmietame ilegálnu migráciu a odmietame to, aby pašeráckej štruktúry rozhodovali o tom, kto bude žiť v Európe.“ – Český premiér Andrej Babiš.

„Postoj krajín V4 je jasný. Nie sme ochotní prijímať nelegálnych migrantov do strednej Európy, pretože len vďaka našej prísnej protimigrační politike sme ekonomicky úspešní a je u nás bezpečne. A to je niečo, čoho sa nevzdáme … My Maďari trváme na svojom práve rozhodnúť, komu povolíme vstup do našej krajiny a s kým chceme žiť. „- Minister zahraničných vecí Maďarska Péter Szijjártó.

Nemecký minister vnútra Horst Seehofer predstavil svoj plán reformy európskeho azylového systému. Z uniknutého návrhu plánu, ktorý bol zverejnený v médiách, je zrejmé, že EÚ bude od všetkých členských štátov vyžadovať prijímanie ilegálnych migrantov.

Krajiny strednej a východnej Európy sú proti povinnému prerozdeľovania migrantov a chcú, aby rozhodnutie o udelení povolenia na pobyt zostalo na úrovni jednotlivých štátov. Argumentujú tým, že jednostranným uvalením migračných kvót na členské štáty EÚ sa nevolení byrokrati v Bruseli snažia donútiť demokraticky zvolenej európskych lídrov, aby sa podrobili ich diktátu.

Debata o migrácii je vo svojej podstate diskusiou o európskom federalizmu a o tom, do akej miery členské štáty umožnia Európskej únii, aby si uzurpoval ich rozhodovacie právomoci.

Seehofer zoznámil so svojím štvorstránkovým plánom reformy spoločného európskeho azylového systému novú predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyen v Bruseli 2. decembra 2019. Očakáva sa, že Ursula von der Leyen oznámi svoje návrhy týkajúce sa migrácie v februári 2020, pred nasledujúcim polročné predsedníctvo Európskej rady , ktoré sa začne v júli 2020 a pripadne Nemecku.

Cieľom nového plánu je zmeniť Dublinské nariadenie Európskej únie, ktoré vyžaduje, aby ľudia hľadajúci azyl v EÚ o neho požiadali v prvej krajine EÚ, do ktorej sa dostanú.

Krajina južnej Európy – najmä Grécko a Taliansko – sa sťažujú, že v súvislosti s masovou migráciou z Afriky, Ázie a Stredného východu je súčasný systém nespravodlivo a neprimerane zaťažuje. Tvrdí, že za migrantov, ktorí sa dostanú na európsku pôdu, by mali prevziať zodpovednosť všetky členské štáty EÚ.

Na vrchole európskej migračnej krízy v septembri 2015 si niektoré členské štáty EÚ odhlasovali prerozdelenie 120 000 migrantov z Talianska a Grécka do iných krajín EÚ. Táto dohoda bola dojednaná mimo plánu z júla 2015 na prerozdelenie 40 000 migrantov z Talianska a Grécka.

Z 160 000 migrantov, ktorí mali byť takto „rozdelení“, bolo deviatich krajinám v strednej a východnej Európe nariadené prijať približne 15 000 migrantov. Hoci Česká republika, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko hlasovali proti tejto dohode, mali povinnosť ju dodržať.

V septembri 2017 rozhodol Súdny dvor Európskej únie, že Európska komisia má zákonné právo nariadiť členským štátom EÚ, aby prijali migrantov žiadajúci o azyl. Súd tiež rozhodol, že členské štáty EÚ nemajú žiadne zákonné právo sa týmto príkazom nepodřídit.

Maďarsko a Slovensko podporované Poľskom však vyhlásili, že Európska únia porušila svoje vlastné pravidlá a prekročila svoje právomoci, keď schválila systém kvót „kvalifikovanou väčšinou“ – hlasy približne dvoch tretín členských krajín EÚ. Obe krajiny tiež tvrdili, že režim prerozdeľovanie migrantov je priamym porušením dublinského nariadenia.

Súdny dvor EÚ rozhodol, že hlasovanie kvalifikovanou väčšinou stačí, pretože „EÚ nebola povinná konať jednomyseľne, keď toto sporné rozhodnutie prijala.“ V rozsudku, v ktorom nebola jediná zmienka o dublinskom nariadení, so záverom hovorí: „Tento mechanizmus (prerozdeľovanie migrantov) prispeje k tomu, aby sa Grécko a Taliansko mohli skutočne zvládnuť vplyv migračnej krízy z roku 2015 a je to mechanizmus primeraný. “

Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó označil súdne rozhodnutie za „škandalózne a nezodpovedné“ a „v rozpore so záujmami európskych národov, vrátane Maďarska.“ A dodal: „Toto rozhodnutie ohrozuje bezpečnosť celej Európy a dlhodobo ohrozuje jej vlastnú budúcnosť.“

V novembri 2019 Európsky dvor audítorov informoval, že z 160 000 migrantov, o ktoré sa členské štáty EÚ mali pôvodne podeliť, bolo nakoniec premiestnené iba 34 705 osôb (21 999 z Grécka a 12 706 z Talianska).

Lídri Francúzska a Talianska počas svojho nedávneho bilaterálneho stretnutia v Ríme vyzvali Európsku úniu, aby zaviedla nový automatický systém prijímania migrantov. Francúzsky prezident Emmanuel Macrona uviedol, že je „presvedčený, že pre prijímanie migrantov je nevyhnutný automatický európsky mechanizmus“ a že krajiny EÚ, ktoré sa odmietajú podieľať na tomto režime, by mali byť „dôsledne potrestané“.

Uniknutý návrh plánu vypracovaný Seehofer uvádza, že Dublinské nariadenie vytvára „zjavnú nerovnováhu“, pretože napríklad „v roku 2018 bolo 75 percent všetkých žiadostí o medzinárodnú ochranu podané len v piatich členských štátoch EÚ“.

Dokument ďalej argumentuje tým, že Dublinské nariadenie je „neefektívne“, pretože „v celej EÚ sú žiadatelia vrátení do (pôvodne) zodpovedného členského štátu len v 3 percentách prípadov,“ čo znamená, že v praxi nie sú žiadatelia o azyl vôbec posielaní späť do krajín , kde po prvýkrát prekročili hranice EÚ.

Kľúčová časť dokumentu vyžaduje, aby žiadosti o azyl boli posúdené okamžite po príchode na vonkajšej hranici EÚ. Tam by potom novovytvorená Agentúra Európskej únie pre azyl (EUAA) „rozhodla“, ktorý členský štát bude zodpovedný za prevzatie žiadateľov o azyl a za detailné spracovanie ich žiadostí.

Seehofer odporúča svoj plán trvalo uplatňovať, a nie len v krízových situáciách. Je na zamyslenie, že sa tento plán vôbec nezaoberá otázkou návratu nelegálnych migrantov späť do krajín ich pôvodu.

Plán sa vedome vyhýba politicky výbušnému slovu „kvóta“ a nahradzuje ho výrazom „spravodlivý podiel“ (gerechter Anteil). Dokument tiež úmyselne vynecháva slovo „povinný“, hoci sa v celom texte jasne predpokladá, že režim prerozdeľovanie migrantov bude pre všetky členské štáty EÚ povinný.

Ak pôjde všetko podľa plánu, tak bude tento návrh zákona prijatý Európskym parlamentom v druhej polovici roka 2020, počas nemeckého predsedníctva EÚ. Potom by túto novú legislatívu mala ratifikovať Európska rada zložená z lídrov členských štátov EÚ.

Nový európsky komisár pre ochranu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas vyjadril tomuto návrhu podporu:

„Komisárka pre migráciu Ylva Johansson a ja sme sa stretli s Horstom Seehofer. S Nemeckom úplne súhlasíme. Konsenzus všetkých členských štátov EÚ je absolútne nevyhnutný a my usilovne pracujeme na jeho dosiahnutie. “

Český premiér Andrej Babiš ale s nemeckým plánom vyjadril nesúhlas. V rozhovore s českou spravodajskou agentúrou ČTK uviedol, že prezrel Seehoferovu sémantiku:

„Zásadne odmietame ilegálnu migráciu a odmietame to, aby pašeráckej štruktúry rozhodovali o tom, kto bude žiť v Európe. Odmietame kvóty a nechápem, prečo s tým stále niekto prichádza. Som prekvapený, že sa to opäť vracia na stôl. Dúfam, že v rámci novej (Európskej) komisie to nebude pokračovať. “

Český minister vnútra Jan Hamáček uviedol, že Slovenská republika „koordinuje svoju pozíciu“ s ostatnými členmi Vyšehradskej štvorky (V4), kultúrneho a politického spojenectva štyroch stredoeurópskych štátov – Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska.

Minister zahraničných vecí Maďarska Péter Szijjártó vyhlásil, že sa krajina V4 neskloní pod nátlakom EÚ:

„Postoj krajín V4 je jasný. Nie sme ochotní prijímať nelegálnych migrantov do strednej Európy, pretože len vďaka našej prísnej protimigrační politike sme ekonomicky úspešní a je u nás bezpečne. A to je niečo, čoho sa nevzdáme. “

„Vďaka nášmu postoju je stredná Európa v dnešnej dobe jedným z najúspešnejších regiónov Európskej únie a jej motorom rastu. Nebudeme tolerovať žiadny nátlak a my Maďari trváme na svojom práve rozhodnúť, komu povolíme vstup do našej krajiny a s kým chceme žiť. “

(zdroj: cs.gatestoeinstitute.org)