Dramatický sled udalostí z posledných dní nabral ešte divokejšie priebeh v posledných hodinách, keď Bohuslav Sobotka zostal ako osamelý rytier na bojisku obklopený hordou kumpánov, ktorí majú úplne iný názor a túžia po krvi, bez ohľadu na ľud, vlasť a národné záujmy. Ako desivá eskalácie udalostí sa tu pred nami rozvíja, to si teraz skúsime veľmi rýchlo zanalyzovať a vyvodiť si z toho prípadné dôsledky, ktoré sa budú týkať v najbližších týždňoch a mesiacoch každého z nás.
Bielemu domu sa podaril tento uplynulý týždeň majstrštyk. Pomocou vyhrážanie a vydieranie vďaka záznamom NSA z odposluchov európskych politikov, sa podarilo získať potrebné hlasy a prekvapivo zvoliť európskym prezidentom extrémneho vojnového poľského jastraba Donalda Tuska, ťažko pre-americky orientovaného politika, ktorý túži po konečnom riešení Studenej vojny [1]. Tusk je trójskym koňom Bieleho domu v Bruseli. Jeho zvolenie do čela ríšskeho prezidentského euro-úradu je jasným signálom pre konfrontáciu s Ruskom a pre návrat amerických vojsk na európske územie, odkiaľ v 90. rokoch Američania postupne odišli. Spolu s nimi sa navráti do Európy aj nukleárna balistickej rakety namierené na Ruskú Federáciu, na čo už dva mesiace upozorňujú ruskej noviny s odvolaním sa na ruskú FSB, ktorá pred plány jadrovej re-militarizácie Západnej a Východnej Európy varuje už pekných pár mesiacov.
Na ceste von z NATO zo strachu z jadrovej konfrontácie s Ruskom
Putinovo rozhodnutie výhľadovo začať inštalovať jadrové balistické rakety krátkeho a zrejme aj stredného doletu na Kube [2] je tak teraz v jasnom kontraste k rozhodnutiu európskych politikov zvoliť cestu vojenskej konfrontácie a vojny s Ruskou Federáciou. Vojnoví jastraby v najvyšších poschodiach únijnej politiky získali navrch, bohužiaľ. Bohužiaľ pre občanov európskych krajinách, ktorí sa teraz musí začať pripravovať úplne regulárne na 3. svetovú vojnu, pred ktorú nás môže ochrániť už iba jedna vec, ktorá nie je nijako lichotivá, ale pre zachovanie mieru bude nevyhnutná: odstúpenie od uzavretých bezpečnostných zmlúv s agresívnym NATO . Z pohľadu historickej analógie sa nachádzame na časovej osi niekedy na jar roku 1938, kedy už nie je inej cesty z medzinárodnej politickej krízy ako cesty k vypuknutiu vojny, len sa ale ešte nevie, kedy presne to bude.
Česká republika, Slovensko a Maďarsko v žiadnom prípade nepôjdu do vojny s Ruskom. To je realita a fakt, ktorý potvrdili aj posledné výroky Bohuslava Sobotky [3], Roberta Fica [4] a Viktora Orbána [5] vo vzťahu k eskalácii situácie a tlakom na ďalšie sankcie a vojenské riešenie konfliktu na Ukrajine. Tieto tri krajiny sa vydali v posledných dňoch cestou von z NATO, hoci nikto z médií to tak zatiaľ nevníma, avšak vojenskí stratégovia v Bruseli toto interpretujú už celkom jasne, ako zaznelo koniec koncov aj včera na tlačovej konferencii po zasadnutí EÚ, že Česko, Slovensko a Maďarsko v konečnom dôsledku nikdy nezdvihne ruku pre konfrontáciu s Ruskom, ktorá by prekročila rámec „komorných sankcií“, čo je výraz pre sankcie, ktoré nepoškodzujú ani Rusko, ani spomínané 3 krajiny.
Rýchla zhoda v EÚ na minulých sankciách proti Rusku bola možno až doteraz práve iba vďaka tomu, že išlo o komorné sankcie, pretože ich prijatím sa iba deklaroval diplomatický postoj, nie vnútorné presvedčenie. Lenže držanie pózy na poli diplomacie proti Rusku nefunguje. Divadelný figúra EÚ je nepresvedčivá a v Kremli vnímaná pitoreskný, bez štipky dôstojnosti. Avšak práve túto jalovosť európskej politiky voči Rusku má zmeniť nové politické vedenie EÚ na čele s novým prezidentom Tuskom. Avšak táto cesta je nielen cestou z blata do kaluže, ale skôr rovno z pod odkvapu priamo do horúcich pekiel.
Veľké Poľsko a prevzatie vlády nad Slovanmi
Poľsko chce vojnu s Ruskom z historických dôvodov. Obsadenie časti Ukrajiny a znovuvytvorenie Veľkého Poľska je iba učebnicovým scenárom možné motivácie. V skutočnosti ide o inú snahu, totiž o obrovské úsilie Varšavy, aby prevzala vedúcu úlohu slovanských a všeobecne i post-komunistických krajín v Európe. Poliaci sa snaží o uchopenie tejto slovanskej vodcovské pozície veľmi dlho, už od stredoveku a s rôznymi úspechmi sa im to darilo, aj keď zvyčajne len na krátku dobu. Konečným cieľom je eliminácia Moskvy ako mocenského centra vo Východnej Európe a jeho presunutie do Varšavy.
Bez ruskej hrozby na východe získa Poľsko krídla a stane sa samo hrozbou ako pre Slovensko, tak aj pre Českú Republiku. Všetci pamätáme na 1. Republiku, ktorá čelila útoku poľských a maďarských vojsk, viď. boja o českej a slovenského pohraničia. Tahle vojnová epizóda, dodnes dôsledne upozaďovaná dnešnými historikmi, vrátane toho, že Poľsko de facto vyprovokovalo II. sv. vojnu útokom na Nemecko, čo je dodnes výbušné a v médiách utajované a zakazované tému, podobne ako téma Holokaustu a bizarných počtov židovských obetí, predstavuje hlavný dôkaz skutočne motivácia Poľska k nevraživosti voči Rusku.
Ak sa vrátime do Česka, tak môžeme konštatovať, že posledným normálnym politikom v tejto šialenej protiruské kampani v Európe je český premiér Bohuslav Sobotka. A treba dodať, že to je veľa prekvapivé zistenie u politka, ktorý nejakými pevnými politickými piliermi svojej názorovej konzistencie nedisponuje. Ovšem jedna vec sa mu nedá uprieť, že dokáže vycítiť smrteľnú hrozbu a krízu. To dokázal konieckoncov tesne po voľbách, keď efektívne vynuloval pokus o stranícky puč zo strany Michala Haška. Sobotka zrejme naozaj odhalil hrozivé obrysy scenára Bruselu, ktorý vedie celú Európu krôčik po krôčiku k otvorenému vojnovému konfliktu s Ruskou Federáciou.
Hranice našej krajiny nemáme garantované!
Aké máme signály? Tak predovšetkým si všimnite, že v médiách už sa politici neboja hovoriť o „vojne s Ruskom“. Putin vysiela do sveta vyhlásenia, v ktorých sa opiera o počty rozmiestnených nukleárnych hlavíc na ruských balistických nosičoch [6], zatiaľ čo českí pravdoláskovci na čele s istým šľachticom so zlou českou výslovnosťou volajú po vstupe vojsk NATO na Ukrajinu a po vyzbrojovania kyjevskej junty zbraňami zo západu , bez ohľadu na hrozby zo strany Ruska a bez ohľadu na národné záujmy našej krajiny, jej bezpečnosti v európskom kontexte a jej prežitie na mape Európy v prípade vypuknutia 3. svetovej vojny. Pretože Česko by po takej vojne zrejme z mapy Európy zmizlo, spolu so Slovenskom.
Slovenská Republika a ani Slovensko nemá svoje hranice historicky akceptované zo strany susedov, ako uviedla nedávno Komsomoľsk Pravda v článku Valerija Karpovcova a jediná krajina, ktorá bilaterálne uznala a uznáva historické hranice ČR a SR je bývalý Sovietsky Zväz a jeho nástupca, dnešné Ruská Federácia. Ani Nemecko, ani Poľsko, ani Maďarsko neuzavreli s ČR ani SR zmluvy o „historickej akceptácii hraníc“, čo je diplomatický inštrument, ktorý v mierovom stave síce nehrá rolu, ale v prípade povojnového usporiadania je absolútne kľúčový pre zachovanie krajinských hraníc. Po budúci vojne, či už sa bude volať akokoľvek, môže Česko zmiznúť z mapy sveta, a to úplne legálne a právne, podľa medzinárodného práva, lebo historicky 2/3 jeho území malo nemecký historický a etnický pôvod, z rovnakej polovice má Slovensko historický aj etnický renonc ohľadom preukázateľne maďarského územia. Existujú totiž dva desivé scenáre, ktoré povedú k tejto tragédii pre naše dva národy, ak vojská NATO vstúpi na Ukrajinu a vypukne vojna s Ruskom.
Ten prvý predpokladá, že Česko dodrží všetky dohody a v prípade vojny s Ruskom bude spoločne s NATO viesť vojnové operácie na fronte proti Rusku. Ak sa Rusko rozhodne pre konvenčné vojnu, v ktorej nemá Rusko v Európe konkurenta, budú ruské tanky v Strednej Európe najneskôr do mesiaca od vypuknutia bojov. Česko zanikne a stane sa zrejme ruským protektorátom, po vzore Čečenska alebo Abcházska. Ak sa NATO podarí postupujúcou ruskej bojovej pozemné zväzy zastaviť operačno-taktickými nukleárnymi zbraňami, Rusko odpovie rovnakými zbraňami a z Česka sa stane potom spálená krajina. Kde v tej dobe bude zdržiavať Karel Schwarzenberg a ďalšie vojnoví štváči? Odpoveď poznáme: v USA, kam zavčas utečú, kde už majú nakúpené pozemky a domy. Utečú tam ale bez svojich naivných voličov, pochopiteľne, tí v Česku zostanú napospas svojmu osudu.
Druhý scenár predpokladá, že Česko cúvne a nepripojí sa k NATO a k vojne proti Rusku. K tomu teraz smeruje politika vlády Bohuslava Sobotku. To nás síce ochráni pred ruskou odvetou, ale nie pred obsadením našej krajiny vojskami NATO, ktoré začnú okupáciu našej krajiny i proti našej vôli kvôli strategickej frontové polohe Česka. NATO nebude českú neutralitu rešpektovať. Hlavné je, že 1. vojnový front sa očakáva na poľskom území, pre vstup do Strednej Európy je toto najľahšia cesta, takže vojnu s Ruskom by opäť odnieslo najviac Poľsko.
Dôjde na okupáciu Česka zo strany NATO?
Ustupujúce poľská vojska by sa presunula na juh, práve na území Česka. Vytvorenie okupačného územie SR aj proti vôli českej vlády by bolo nevyhnutné pre NATO, preskupením pozemných vojsk NATO by v členitom pohraničnom teréne ČR bolo dobre chránené pozične pred nepriateľom, podobne ako za II. sv. vojny, kedy práve na českom území odolávali nacistickej jendotky najdlhšie až do konca vojny, s výnimkou Dunkirk vo Francúzsku. Rusko by však tento ustupovať manéver predpokladalo a snažilo by sa mu predísť otvorením 2. vojnového frontu cez Slovensko a Česko, v snahe vpadnúť Poľsku do chrbta z juhu. Rozbor potenciálny ruskej invázie do Európy vo vojne s NATO bol komentovaný v dokumentárnom cykle „Fronta“ na ruskej štátnej televízii.
Oba tieto scenáre však počítajú s tým, že žiadna zo strán nestratí hlavu a nepoužije v konfrontácii strategické jadrové zbrane. V takom prípade by Európa zhorela v nukleárnom ohni, zatiaľ čo Rusko i USA by jadrovú výmenu zrejme prežili, sčasti, aj keď s obrovskými stratami. Veľkosť územia oboch krajín dáva šancu na prežitie. Nie však na husto obývanom a malom území Strednej Európy. Tu by sme zareval všetci, bez rozdielu, jeden vedľa druhého.
Slovenská elita a priemyselníci začali presúvať svoje majetky do zlata vo Švajčiarsku. Hromadne. Za posledných niekoľko mesiacov bolo konvertované do zlata viac peňazí, než koľko ich bolo konvertované za posledných 30 rokov dohromady. Niečo sa deje, niečo sa chystá, desí sa investori po celom svete. Zlatá diverzifikácia naberá neuveriteľné obrátky. Niečo podobné bolo možné vidieť len v rokoch 1938 a 1939 v Európe, tesne pred vypuknutím vojny. Investori a finančníci z najvyšších kruhov vyklízejí monetárnej trhy a ukladajú zisky do zlata a drahokamov, hlási ruský komentár listu ekonomist. Čaká sa vojna? Z pohľadu neskutočných manévrov na trhu so zlatom celkom jednoznačne! Vojna sa stane katalyzátorom globálnej ekonomiky, rekonštrukcia zničenej planéty (všimnite si, že nie je použité slovo „sveta“) naštartuje nový svetový rast, vojna ale už v skutočnosti dávno horí, aj keď zatiaľ len na ekonomickom poli.
Európa si myslí, že dokáže Rusko vojensky poraziť, politici v Bruseli stratili rozum
Ruské televízne stanice už viac ako mesiac vysielajú dokumentárne programy a polemiky o jadrových zbraniach, vojnách, jadrových testoch, noviny prinášajú obrázkové články o tom, čo robiť, keď by nastala jadrová zima, prezident Putin odkazuje v rozhovoroch na jadrový arzenál Ruska a európski politici div nevyškrábou oči českému premiérovi za to, že ako jediný matador v EÚ sa snaží uhasiť prvé iskry tlejúceho vojnového pekla 3. sv. vojny v Európe. Je načase, aby občania sa ozvali. Aby vyšli do ulíc, aby varovali pred hroziacou 3. sv. vojnou.
Nespoliehajte na to, že Putin nepoužije jadrové zbrane! Rusko je odhodlané vymazať Európu z povrchu planéty, ak sa NATO pokúsi o invázii do Ruska, Putin použije jadrové zbrane bez zaváhania, pri najmenšom náznaku ohrozenia Ruska alebo ruských občanov, ktoré by ktokoľvek ohrozoval zbraňami, inváziou či priamym vojenským útokom. Za toto nám Krym ani Ukrajina nestojí. Nechajte Moskvu, nech sa vyrovná s Kyjevskú juntou po svojom. Oni zvrhli demokraticky zvoleného prezidenta, Brusel im pomáhal. Washington im pomáhal. Kto z nás má záujem ťahať horúce gaštany z ohňa za Kyjevskú juntu? Komu prospel Majdan v konečnom dôsledku? Profitujú z neho iba USA a ukrajinskí oligarchovia. To stojí na zamyslenie.
zdroj: euportal.cz
