V EÚ sa schyľuje k súboju titánov. Blíži sa okamih, keď Európska rada a Rada pre konkurencieschopnosť budú rokovať o spôsobe, akým sa do roku 2027 použije 337,5 miliardy EUR z Fondu na oživenie hospodárstva a 575,73 miliardy EUR z rozpočtu EÚ. Podľa viacročného fiškálneho rámca na roky 2021 – 2027 sa má 45 % rozpočtu EÚ vyčleniť na projekty Zelenej dohody. Rovnaký podiel finančných prostriedkov sa má vynaložiť na protiuhlíkové opatrenia z Fondu na oživenie hospodárstva. A teraz sa bude nariadenie o taxonómii zaoberať tým, ktoré opatrenia sa budú považovať za „prospešné pre klímu“, a teda sa budú uhrádzať z rozpočtu EÚ. Únia je rozdelená na 2 približne rovnaké bloky. Zrazu sa objavujú spojenectvá, ktoré nikto nepredpokladal.
Základom tejto zaujímavej situácie je rozpad osi Berlín-Paríž, ktorá doteraz tlačila všetky integračné projekty k sebe. Aspoň v tejto otázke. Nemecko a Francúzsko sú teraz hlavnými súpermi v spore o to, ako vynaložiť peniaze na ekologizáciu EÚ. Nemecko presadzuje, aby sa z rozpočtu EÚ a Fondu obnovy platili výlučne dotácie na solárnu a veternú energiu. Nová spolková vláda sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholza sa pod tlakom Zelených v koaličnej zmluve zaviazala, že 8 % rozlohy Nemecka bude vyčlenených na tieto takzvané „obnoviteľné“ zdroje energie. Na 28 590,88 km2 by sa teda mala využívať slnečná a veterná energia. Ide o ekvivalent spolkovej krajiny Brandenbursko, ktorá je piatou najväčšou spolkovou krajinou.
Po prečítaní programového vyhlásenia novej nemeckej vlády chápem, prečo Komisia v rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ presadzuje, aby sa 10 % poľnohospodárskej pôdy už nevyužívalo na poľnohospodárske účely. Pôda mala byť obetovaná na výstavbu solárnych a veterných elektrární. V rámci rokovaní trialógu Rada presadzovala zníženie podielu úhorov na 4,5 %. Nový predpokladaný líder nemeckej CDU Friedrich Merz, ktorý má vo funkcii nahradiť neúspešného kandidáta na kancelára Armina Lascheta, už varoval, že Zelení využijú tlak Bruselu na zvýšenie podpory solárnej a veternej energie.
Olaf Scholz je teraz v Nemecku považovaný za akéhosi „osobitného tajomníka“ šéfky strany Zelených a ministerky zahraničných vecí Annaleny Boerbockovej v kancelárii. Ešte v piatok 10. decembra 2021 bol Scholz v Bruseli na stretnutí so svojou krajankou a šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou (CDU) a propagoval plynové elektrárne ako prostriedok na zvládnutie prechodu od uhlia k čistejším zdrojom energie. Baerbocková však včera všetky jeho snahy zmietla zo stola, keď vyhlásila, že Zelení teraz nedovolia realizáciu nemecko-ruského plynovodu Nord Stream 2, pretože podľa nej porušuje pravidlá EÚ stanovené v plynovom balíku.
Zelený minister sa zjavne neobťažoval prečítať si celý balík nariadení. Nemecko má v nej výnimku len pre Nord Stream 2. V závere nariadenia sa výslovne uvádza, že sa nevzťahuje na zariadenia, ktoré boli v čase schválenia v roku 2009 už vo výstavbe alebo mali schválené stavebné povolenia. Nariadenie sa tak v plnej miere vzťahovalo len na krajiny ako Bulharsko, ktoré boli Bruselom/Berlínom donútené zrušiť plánovanú výstavbu plynovodu, ktorý mal byť súčasťou Južného prúdu – siete plynovodov privádzajúcich plyn z Ruska do Európy južnou trasou. Smotanu v podobe tranzitných poplatkov nakoniec zlízlo Turecko, ktoré umožnilo ruskému Gazpromu pripojiť plynovod pod Čiernym morom k svojej sústave, ktorou privádza plyn z Azerbajdžanu do EÚ.
Na druhej strane Francúzsko presadzuje, aby sa jadrová energia zaradila na zoznam bezemisných zdrojov. V krajine galského kohúta pochádza 80 % elektrickej energie z jadrových elektrární. Francúzsko v posledných rokoch obnovilo ich výstavbu a jeho spoločnosť AREVA by sa rada presadila aj v iných krajinách s novými jadrovými reaktormi. A teraz zasiahla slávna francúzska diplomacia. Francúzsky prezident Emmanuel Macron (LREM) včera pristál v Budapešti na štátnej návšteve Maďarska. Po stretnutí s premiérom Viktorom Orbánom (FIDESZ) verejne pochválil Maďarsko za príkladný boj proti nelegálnej migrácii. Na spoločnej tlačovej konferencii dokonca povedal, že obe krajiny budú spolupracovať na tom, aby EÚ prehodnotila svoj prístup k migrácii podľa maďarského vzoru. „Súčasná situácia na poľsko-bieloruskej hranici je taká, že nás núti zamyslieť sa nad reorganizáciou, aby sme zabránili prílevu migrantov, lepšie chránili naše hranice a úspešne našli spôsoby a prostriedky na účinnejšiu spoluprácu medzi Európanmi v tejto oblasti,“ povedal Macron včera v Budapešti. Maďarsko je medzitým jednou z krajín, ktorým Európsky súdny dvor uložil pokutu za neprijímanie migrantov. Súd tiež stále prerokúva sťažnosť proti plotu, ktorý Maďarsko postavilo na hraniciach proti migrantom.
Autor: Ivan David a viac info na pravyprostor
