Slovensko Aktuálne

Erdogan oznámil novú vojenskú inváziu do severnej Sýrie koncom mája 2022. To znamená, že Turecko opäť zaútočí na Kurdov v Sýrii v snahe vytlačiť ich z regiónu a uplatniť si nárok na ich územie. Ale tieto kurdské skupiny, ktoré Erdogan nazýva „teroristami“, sú spojencami USA, ktoré bojovali proti ISIS.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan je opäť v rozklade a opäť rozvracia celý región. Tentoraz neohrozuje len grécke ostrovy, tentoraz útočí aj na Kurdov v severnej Sýrii a Iraku a jezídov žijúcich v sindžáre v Iraku, ich tradičnej vlasti.

Zdá sa, že za jeho agresívnou politikou sú neo-osmanské expanzívne ciele v regióne. V roku 2023 oslávi Turecká republika svoje 100. výročie. V rámci svojho sna o novej Osmanskej ríši Erdogan verejne vyhlásil časti severnej Sýrie a Iraku (Sindžár a Kirkúk) za súčasť Turecka. V roku 2016 sa napríklad zmienil o Misak-ı Milli („Národný pakt“), ktorý obsahuje šesť rozhodnutí o hraniciach Osmanskej ríše prijatých v poslednom funkčnom období osmanského parlamentu v roku 1920. Národný pakt si nárokoval časti Iraku a Sýrie. „Máme určité povinnosti vo vzťahu k Misak-ı Milli,“ povedal Erdogan.

„Jednanie s Irakom, Sýriou, Líbyou, Krymom, Náhorným Karabachom, Bosnou a našimi ďalšími bratskými regiónmi je povinnosťou aj právom Turecka. Turecko nie je len Turecko… Naše súčasné hranice sú odlišné od tých v našich srdciach.“

V súlade s touto expanzívnou ideológiou Erdogan koncom mája 2022 oznámil novú vojenskú inváziu do severnej Sýrie zameranú na vytvorenie 30 km hlbokej „bezpečnej zóny“ v Sýrii pozdĺž južnej hranice Turecka. „Očistíme Tall Rifat a Manbidž od teroristov,“ povedal Erdogan. To znamená, že Turecko opäť zaútočí na Kurdov v Sýrii v snahe vytlačiť ich z regiónu a uplatniť si nárok na ich územie. Ale tieto kurdské skupiny, ktoré Erdogan nazýva „teroristami“, sú spojencami USA, ktorí bojovali proti ISIS.

Sýria 5. júna 2022 odsúdila nedávne útoky Turecka na severnú časť jeho územia a označila ich za „porušenie medzinárodného práva“ a jeho suverenity. Sýrske ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, v ktorom uviedlo, že monitoruje „nepriateľské“ kroky Turecka a jeho pokračujúce porušovanie sýrskej suverenity, ktoré si „vyžiadalo životy mnohých nevinných ľudí“.

Erdoganova expanzívna politika sa medzitým zamerala okrem iného na Irak, grécke ostrovy v Egejskom mori a Severný Cyprus okupovaný Tureckom.

Jezídi v Iraku sa stali terčom tureckých náletov. Na základe toho, že Turecko bojuje proti Strane kurdských pracujúcich (PKK), využíva prítomnosť jezídskych síl sindžárskeho odporu (YBS) ako zámienku na bombardovanie Sindžáru. Ankara tvrdí, že útočí na PKK – ozbrojenú kurdskú skupinu bojujúcu za autonómiu pre väčšinovo kurdský juhovýchod Turecka. Turecko dlho považovalo PKK za teroristickú organizáciu. Medzitým pribúdajú dôkazy, že tá istá turecká vláda už dlho podporuje skutočnú teroristickú organizáciu – Islamský štát (ISIS).

Tieto turecké útoky naďalej traumatizujú jezídov – domorodých, nemoslimských obyvateľov Iraku. Táto mierová komunita čelí existenčným hrozbám zo strany hlavných vojenských síl v regióne. Jezídom hrozia útoky irackej armády; pretrvávajúce dôsledky genocídy spáchanej ISIS v roku 2014 a prebiehajúcich tureckých náletov. Keď v dňoch 1. až 5. mája 2022 zúrili boje v Sindžáre medzi jednotkami jezídskeho sindžárskeho odporu (YBS) a irackou armádou, tisíce jezídov boli nútení utiecť.

YBS bola vytvorená v roku 2014 na boj proti ISIS, ktorý sa snažil vyhladiť jezídov a spáchal genocídu v Sindžáre. YBS nikdy nebola na žiadnom zozname teroristov a od roku 2016 dostávajú ich bojovníci platy od irackého ministerstva obrany.

Jezídska ľudskoprávna organizácia Yazda v roku 2021 uviedla:

Genocída irackých jezídov sa začala 3. augusta 2014 organizovaným vojenským a komunitným vyhladzovacím úsilím Islamského štátu, ktoré vyústilo do vojnových zločinov a genocídy vrátane masových zločinov, masakrov, systematických únosov, zotročovania žien a detí, nútených konverzií na islam a núteného vysídlenia tisícov našich ľudí. O sedem rokov neskôr genocída pokračuje – viac ako 2900 jezídov je stále nezvestných, viac ako 200 000 vnútorne vysídlených osôb a utečencov sa stále nemôže vrátiť do svojich domovov v Sindžáre a Ninivskej planine, ich vlasť je zničená a naďalej čelia politickej, bezpečnostnej, ekonomickej a sociálnej neistote.“

Genocída spáchaná ISIS v roku 2014 si vyžiadala 10 000 mŕtvych alebo unesených jezídov; približne 2 900 jezídskych dievčat a žien, najmenej 82 jezídskych masových hrobov a viac ako 200 000 vysídlených jezídov žijúcich v táboroch pre vnútorne vysídlené osoby v irackom Kurdistane.

2. mája bol na oficiálnom twitterovom účte Nadácie Slobodnej jezídy zverejnený nasledujúci tweet:

„Súčasné boje v Sindžáre sú absolútne neprijateľné. Bez ohľadu na politickú a vojenskú príslušnosť by jezídi v Sindžáre nikdy nemali byť napadnutí. Tieto útoky porušujú základnú zodpovednosť jezídov za ochranu. Jezídi dnes opäť utekajú zo Sindžáru.“

Iracká ústredná vláda a regionálna vláda Kurdistanu dosiahli 9. októbra 2020 dohodu o jezídskej vlasti Sindžár.

„Jezídi boli vylúčení z rokovaní v Sindžáre, neboli konzultovaní o vymenovaní starostu a od roku 2003 sa v Sindžáre nekonali žiadne komunálne voľby,“ povedala pre Gatestone Nadine Maenza, bývalá predsedníčka Komisie Spojených štátov pre medzinárodnú náboženskú slobodu (USCIRF).

Aktivistka za ľudské práva a autorka knihy Posledná genocída jezídov, Dr. Amy L. Beamová, povedala Gatestonovi:

„Jednou z podmienok tejto dohody bolo, že jednotky PKK (Strana kurdských pracujúcich) budú z oblasti Sindžáru odstránené. Ďalším bodom programu bolo vymenovanie nového starostu Sindžáru.“ Amy L. Beamová, ktorá sa v roku 2014 presťahovala do irackého Kurdistanu, získala iracké preukazy totožnosti a pasy pre takmer 1000 jezídov, aby im pomohla odísť.

Jezídi, ktorí neboli pozvaní na rokovania, boli touto dohodou odmietnutí. Od konca roka 2015, keď bol ISIS odstránený z mesta Sindžár, jezídi dosadili svoju vlastnú radu a vlastného starostu. Iracká aj turecká armáda sa však odvtedy zamerali na Sindžár. Je dôležité poznamenať, že v celej krajine pôsobí veľa rôznych milícií, ale iracká armáda sa rozhodla bojovať len proti sindžárskym odbojovým jednotkám.

Nedávne zrážky sa podľa Amy L. Beamovej začali “ keď iracká armáda zriadila kontrolné stanovište na severnej strane hory Sindžár“.

„Bojovníci YBS sa tomu snažili zabrániť. Napätie sa zvýšilo a bojovník YBS zdvihol zbraň a zastrelil irackého vojaka. To viedlo k útoku tankov irackej armády proti jezídom.“

Nadine Maenza poznamenala, že právo jezídov na sebaobranu je nevyhnutné pre ich prežitie:

„Keď jezídi v roku 2014 zložili zbrane a spoliehali sa na irackú vládu, aby ich bránila, iracká armáda utiekla, čo priamo viedlo ku genocíde jezídov. Je zrejmé, že jezídom musí byť umožnené chrániť svojich vlastných ľudí; šírenie naratívu, že bojovníci YBS sú zločinci, je smiešne – platí ich iracká vláda.“

„Turecko začalo agresívnu vojenskú kampaň proti PKK a pod touto zámienkou útočí aj na civilistov v severovýchodnej Sýrii, irackom Kurdistane a Sindžáre. Turecko chce získať viac územia. Verí iracká vláda, že ak YBS nevyhostí, Turecko napadne Sindžár? Prečo by inak iracká armáda zaútočila na jezídov, keď by namiesto toho mohla bojovať proti nebezpečným Iránom podporovaným Ľudovým mobilizačným silám (PMF)? PMF sa pripravujú na odpálenie ďalších rakiet a sú skutočnou hrozbou pre bezpečnosť a stabilitu v regióne.“

„Iracká a turecká vláda pravdepodobne nebudú zaobchádzať s jezídmi s rešpektom, ktorý si zaslúžia, kým to od nich nebudú požadovať USA a medzinárodné spoločenstvo,“ dodal.

Útoky proti odbojovým jednotkám Sindžár trvali do 6. mája 2022. Generál irackej armády Jabbar Kamar a vedenie YBS dosiahli dohodu o upokojení konfrontácie. Jezídi však zostávajú v zraniteľnej situácii. Podľa Amy L. Beam:

„Tento konflikt a rozmiestnenie irackých tankov po celom Sindžáre zastrašili jezídov. Niekoľko tisíc jezídov utieklo do bezpečia v Kurdistane. Spomienky na genocídu, ktorá sa na nich odohrala 3. augusta 2014, sú stále čerstvé. Chcú azyl v bezpečných krajinách.“

Prezident Sinjarskej akadémie Murad Ismael pre Gatestone povedal:

„Som presvedčený, že súčasná konfrontácia je výsledkom Sindžárskej dohody, ktorá sa nezaoberala miestnymi bojovníkmi, ktorí sa chopili zbraní v roku 2014. V dohode sa uvádza, že Irak vyhostí militantov PKK a jej spriatelených subjektov. Súčasná iracká vláda stále vníma YBS ako subjekt spojený s PKK, a preto sa v posledných mesiacoch snaží odzbrojiť YBS.“

Medzitým najnovšia turecká vojenská ofenzíva s názvom Operácia Claw Lock stále prebieha proti severnému Iraku (aj proti prevažne Kurdmi obývaným regiónom). Táto ofenzíva sa začala 17. apríla 2022, keď Ankara začala leteckú a pozemnú ofenzívu. Tieto útoky Turecka prebiehajú od 90. rokov 20. storočia a destabilizujú životy irackých komunít vrátane jezídov, Kurdov a Asýrčanov.“

Keď vypukli boje medzi irackou armádou a Sindžárskymi odbojovými silami (YBS), Amy L. Beamová povedala: „Turecko využilo túto príležitosť na nálety v regióne.“

„Dvaja jezídski bojovníci Jezídi YBS boli zabití. Vzhľadom na to, že Irak nepodnikne žiadne kroky na zastavenie nezákonných cezhraničných náletov Turecka na Sindžár, iba OSN alebo NATO môžu zastaviť tureckú agresiu.“

Pozorovatelia sa zhodujú, že Sindžár zostáva pre jezídov nebezpečným miestom z mnohých dôvodov. Podľa Murada Ismaela:

„Celková bezpečnostná situácia v Sindžáre, prítomnosť rôznych bezpečnostných aktérov, posledné zrážky medzi irackou armádou a jednotkami YBS, ktoré sa odohrali v obývaných oblastiach, a turecké nálety – to všetko spôsobuje nestabilitu a bráni Sindžáru vrátiť sa do normálneho života.“.

Výkonný riaditeľ Nadácie Free Yezidi Pari Ibrahim pre Gatestone povedal:

„Zdá sa, že nálety tureckých vzdušných síl proti YBS a pozemný útok irackej armády boli plánované a koordinované. Je to mimoriadne problematické. Bojovníci YBS sú irackí občania, ktorým ISIS nesmierne ublížil. Bez ohľadu na to, či niekto súhlasí alebo nesúhlasí s ich politickým presvedčením, YBS si nezaslúži byť terčom ozbrojených síl svojej vlastnej krajiny. Domnievame sa, že je to v rozpore so základnými humanitárnymi zásadami. Bojovníci YBS chcú len brániť svoju jezídsku vlasť – nie sú agresormi.“

Turecko medzitým naďalej ohrozuje grécke ostrovy v Egejskom mori – ostrovy, ktoré patria Grécku na základe niekoľkých medzinárodných zmlúv. Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu 7. júna 2022 opäť vyzval Grécko, aby stiahlo všetky vojenské sily rozmiestnené na gréckych ostrovoch. Čavušoglu varoval Grécko, že Turecko spochybní štatút ostrovov, ak ich Grécko demilitarizuje.

Okrem toho Turecko zmenilo letisko Tymbou („Ercan“), ktoré sa nachádza v okupovanej severnej časti Cyperskej republiky, na turecké domáce letisko. Erdoganov režim tiež uzavrel novú dohodu o finančnej pomoci s ilegálnym režimom okupujúcim severnú časť Cypru. 36% Cyperskej republiky – členského štátu Európskej únie – bolo nezákonne okupovaných Tureckom v dôsledku invázie tureckej armády na ostrov v roku 1974. Tieto nedávne kroky Turecka sa zdajú byť ďalšími krokmi smerom k anexii okupovaného severu. Cyperská republika oznámila, že podá sťažnosť na OSN.

Erdoganov režim nielenže systematicky porušuje práva miliónov vlastných občanov, ale tiež stupňuje agresiu voči svojim susedom v zjavnej snahe získať viac územia v rozpore s medzinárodným právom. Turecko sa za Erdoganovej vlády stalo destabilizujúcou silou v regióne a bude pokračovať v destabilizácii regiónu, až kým nebude zastavené.

Uzay Bulut je turecký novinár a vedúci pracovník Gatestone Institute.