Vydanie viac ako 70 takzvaných teroristov
Kľúčovou podmienkou, aby Turecko prijalo, je odovzdanie viac ako 70 ľudí, ktorých jeho prezident Recep Tayyip Erdogan označil za teroristov.
Kto sú teroristi?
Turecko má osobitný záujem o odovzdanie osôb, ktoré považuje za napojené na Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorú EÚ, USA a Spojené kráľovstvo považujú za teroristickú skupinu. Erdogan však sleduje aj novinárov alebo učiteľov, ktorí boli proti jeho režimu.
Urážka prezidenta Erdogana je zločin
Urážka prezidenta Erdogana je dnes bežným obvinením, pričom podľa nezávislej tureckej organizácie Binet bolo v prvých troch mesiacoch roku 2022 postavených pred súd 17 novinárov a karikaturistov.
Bulent Kenes: Novinár na Erdoganovom zozname teroristov
Pred jeho zatvorením v roku 2016 bol roky šéfredaktorom významného anglického denníka Today’s Zaman v Turecku. Teraz žije v exile v Štokholme (Švédsko).
Hnutie Gulen
Turecké úrady ho obviňujú z toho, že je súčasťou hnutia Gulen alebo toho, čo nazývajú teroristická organizácia Fethullah (Feto). Je známa svojou sieťou škôl a nie je považovaná za teroristickú skupinu v EÚ, Veľkej Británii alebo USA.
Vykonštruované obvinenia
Kenes pre BBC povedal, že sa stal terčom otvorenej kritiky prezidenta Erdogana a čelil obvineniam zo sprisahania s cieľom zvrhnúť vládu: „Všetky obvinenia sú vykonštruované. Som nezávislý novinár bez príslušnosti k žiadnej organizácii.“
Nebojí sa vydania, pretože neverí, že Švédsko to urobí
Kenes pre BBC povedal, že sa zvlášť nebojí vydania, pretože by to bola „zrada švédskych hodnôt“ demokracie a ochrany disidentov. „Toto nie je test pre Erdoganov režim, je to test pre švédske orgány,“ povedal.
Fatih: reformovaný podpaľač
Ďalším takzvaným teroristom na tureckom zozname je Fatih, fínsky Kurd, ktorý bol súčasťou skupiny piatich mladých mužov, ktorí v roku 2008 podpálili dvere tureckého veľvyslanectva. Teraz 37-ročný majiteľ firmy a podnikateľ pre BBC povedal, že ľutuje, čo urobil.
Skončil s výkonom 14-mesačného trestu a zaplatil náhradu škody
Bol prekvapený, keď našiel svoje meno na zozname, pretože už dávno skončil s výkonom 14-mesačného podmienečného trestu a zaplatil veľvyslanectvu náhradu škody. Fínske úrady mu pred niekoľkými rokmi udelili občianstvo a prípad veľvyslanectva považovali za uzavretý, uviedol.
Kurdský ľud čelí v Turecku prenasledovaniu už roky
Kurdi tvoria 15 – 20 % obyvateľstva Turecka, ale po celé generácie čelili prenasledovaniu v Turecku. Vláda v Ankare sa snaží zakázať prokurdskú stranu HDP, tretiu najväčšiu v parlamente.
Aysen Furhoff: učiteľ, ktorý utiekol
Aysen Furhoffová prišla do Švédska po tom, čo si v Turecku odpykala päť rokov doživotného trestu za pokus o „podkopanie ústavného poriadku“, keď mala 17 rokov a bola členkou Tureckej komunistickej strany. Pre BBC povedala, že jej bola ponúknutá ochrana vo Švédsku po tom, čo bola mučená vo väzení.
Z Turecka odišla pred 20 rokmi
Teraz má 45 rokov, žije v Štokholme so svojím manželom a dcérou a pracuje ako učiteľka a trvá na tom, že sa už nezapája do tureckej politiky. „Z Turecka som odišiel pred 20 rokmi. Ak ma tam pošlú, nebudú mať pre mňa žiadne využitie. Preto bolo na zozname prekvapujúce. Kto som pre nich?“
Priznáva, že s PKK spolupracovala pred 25 rokmi
Furhoffová hovorí, že je tiež stíhaná v Turecku za to, že je členkou PKK. Pripúšťa, že s nimi spolupracovala tri mesiace asi pred 25 rokmi.
Pristúpi Švédsko a Fínsko k vydávaniu osôb?
Zatiaľ čo vedúci predstavitelia týchto dvoch severských národov tvrdia, že túto otázku berú vážne, podľa BBC má posledné slovo pri vydávaní nezávislý súd, nie politici.
Zákaz vydávania osôb, ktoré riskujú prenasledovanie
Vydávanie osôb nie je povolené v prípade politických trestných činov ani do krajín, kde ľudia riskujú prenasledovanie. Údajné trestné činy treba tiež považovať za trestný čin vo Švédsku alebo Fínsku, nielen v Turecku.