Nečakané stretnutie

Nečakané stretnutie

„No tak Kaja, sedíš doma na zadku už takmer mesiac! Konečne máš pokoj od všetkých zákazov a aj tak nikam nechodíš!“ Terezin hlas na mňa kričal z telefónu, sotva som vnímala čo hovorí. Opierala som sa o zábradlie na balkóne a fajčila už tretiu cigaretu po sebe. „Kedy si bola naposledy u kaderníčky? Kedy si mala na sebe niečo iné než špinavé tepláky a tričko? Chýbaš nám tu.“ Mala pravdu. Od rozchodu s Peťom som nevytiahla päty z domu. Boli sme spolu niečo vyše troch rokov, posledné mesiace to bolo čisté utrpenie. Choval sa ku mne ako k psovi, ak by mohol, zamkol by ma do pivnice, len aby som nikam nechodila a s nikým sa nestretávala.

Nezostávalo mi nič iné, než počúvať všetky tie historky z bujarých osláv života od Terezy. Aj s jej návštevami mal Peťo stále nejaký problém. Neľúbila som ho. Vlastne som ho neľúbila nikdy, no vedela som, že sa o mňa dokáže postarať. Nakoniec ušiel za inou. Viac než jeho odchod ma hneval fakt, že som sa kvôli nemu vykašlala na všetkých kamarátov. Nikdy som sa necítila viac sama. Nemala som chuť piť ani tancovať, nakoniec som však súhlasila s Tereziným návrhom ísť večer do mesta. Založenie rodiny sa zrejme odkladá na neurčito.

 

Po práci som si napustila plnú vaňu horúcej vody a dôkladne sa oholila. S vlhkými vlasmi som stála nahá pred zrkadlom, obzerajúc sa z každého uhlu. Nepribrala som? Všimne si niekto tie strie? Pri Peťovi som si úplne odvykla od pocitu neistoty týkajúcej sa môjho tela. Vybozkával asi každý centimeter mojej kože a vedel o každom znamienku či jazvičke. Napriek všetkému čo medzi nami bolo, náš sex sa držal celý čas na veľmi uspokojivej úrovni. Teda, ak nebol zrovna vonku s kamarátmi do druhej rána, alebo nebol unavený z práce… Klamala som samú seba. Ako muž mi nestačil, potrebovala som viac.

 

Zo skrine som vhrabala krátke červené šaty. Ani si nepamätám, kedy som ich mala naposledy na sebe. Vyskúšala som si ich a zostala zaskočená sama zo seba. Po dlhom čase som sa znovu cítila príťažlivá, vrátila som sa do študentských čias kedy mi pomohli zbaliť nejedného chlapa. Musela som sa usmiať. Namaľovala som sa, prstami prehrabla navlnené vlasy a vypla telku. Pred odchodom z bytu som ešte raz pozdravila v zrkadle svoje znovuzrodené ja.

 

Taxík s Terezou a jej sestrou už čakal pred panelákom. Obe sa usmiali, keď ma uvideli a keď som naskočila do auta, zavalila ma spŕška komplimentov. Stratené sebavedomie bolo razom naspäť.

Klub ktorý Tereza vybrala som navštívila iba jediný krát. Bolo to veľmi dávno, no na vášnivé ráno s barmanom, kvôli ktorému som tu vtedy sedela opitá ešte hodinu po záverečnej sa zabudnúť nedalo. Trochu ma sklamalo, keď som za barom uvidela mladú ženu. Čo už, mužov tu bolo viac než dosť.

Sedela som na kraji baru a snažila sa naliať do seba prvý drink. Vyšla som z cviku, flirtovať triezva by som sa už neodvážila. Aj napriek tomu že Tereza so sestrou odišli tancovať, nezostala som tu dlho sama. Sympatický muž si sadol hneď vedľa mňa a skôr než začal debatu, poprosil čašníčku o nealko.

 

„Dnes na triezvo?“ Spýtala som sa keď pred nami pristála minerálka. „Noc je ešte mladá.“ Usmial sa a otočil sa ku mne. „A čo ty? Piješ s niekým alebo si odkázaná na mňa?“ „Vyzerá to tak, že mi nikto iný neostáva.“ Obzrela som okolo seba, či nezazriem Terezu. Nebola som si istá, či skutočne chcem stráviť zvyšok večera práve s týmto zarasteným abstinentom. Niečo však na ňom bolo. Tie veľké hnedé oči, určite som ho už niekedy stretla. Dúfala som, že sa mi predstaví, miesto toho sme len nezáväzne debatovali o našich životoch. Nechcene zo mňa vyletela skrátená verzia príbehu o predošlom vzťahu.

 

„Fúha, to by som nikdy nebol povedal, že práve ty takto dopadneš.“ Svoje slová zapil poslednými kvapkami minerálky. Nedalo mi to. „Ako to myslíš? Poznáme sa?“ Konečne som nabrala odvahu spýtať sa ho na to. „Tie šaty. Spoznal som ťa iba vďaka nim. Vždy ma zaujímalo, prečo som ťa tu už nikdy nestretol. Takmer som zabudol. Ale pozri, prešlo pár rokov, ja som zmenil zamestnanie a znovu sa tu zjavíš. Ešte krajšia ako pred tým. Adam, teší ma.“

 

Neverila som vlastným ušiam. Bol to on! Iste, vyzeral staršie a trochu zanedbane, no jeho šarm nezmizol. Bez váhania som prijala pozvanie k nemu domov, ani som sa neobťažovala hľadaním Terezy. Bola som šťastná že znovu vidím jeho byt, pijem z jeho pohára a váľam sa po jeho posteli. Konečne sa uvoľnil a nalial pohárik aj sebe. Vyzliecť ma preňho nepredstavovalo žiadny problém, okrem šiat som na sebe nič nemala.

 

„Vždy pripravená!“ Zasmial sa na mne a začal ma bozkávať. Cítila som, ako mi stoja bradavky keď prechádzal perami nižšie a nižšie. Jeho dotyky boli nežné no žiadostivé, oveľa istejšie ako prvý krát. Vychutnával si ma ústami, nechty som zarývala do vankúša. Netrvalo dlho kým mi celým telom prešli vlny prvého orgazmu. Hladil mi prsia a bozkával brucho.

 

„Neskutočne ťa chcem.“ Zašepkala som. Usmial sa a konečne do mňa vnikol, neznesiteľne pomaly, doslova ma tým týral. Už som to nemohla vydržať, zvalila som ho na chrbát a sadla naňho. Mal zatvorené oči, držal ma okolo pása a dýchal čoraz rýchlejšie. Vychutnávala som si ho dlho a rýchlo, cítila som na sebe kvapky potu, celá som horela. Musela som bojovať sama so sebou, aby som nezačala kričať keď ma opäť priviedol k vrcholu. S radosťou som ho dokončila ústami a zvalila sa vedľa neho na prepotenú posteľ.

 

Nedovolil mi odísť. Rozlúčili sme sa až po rannej káve, no aj to nie na dlho. Večer ma opäť zavolal k sebe, tentokrát ma nechcel pustiť už vôbec. Trvalo mu ešte niekoľko týždňov kým ma presvedčil, aby som bývala uňho. Tereza si myslela, že som sa zbláznila a mala pravdu. Zbláznila som sa do neho.

0Shares
Žena