Mesiac august na Slovensku prebehol ako to páliace slnko s búrkami a prívalmi vody. Nik si ani nevšimol, teda takmer nik, nespomenul, že v roku 1863 dvaja obetaví národovci biskup Štefan Moyzes a evanjelik a.v. superintendant Karol Kuzmány s podporou ostatných národovcov – Štefana Marka Daxnera, Viliama Paulínyho Tótha, Janka Francisciho a ďalších založili v Turčianskom Svätom Martine Maticu slovenskú. Jej úlohy boli jasné, pozdvihnúť duševnú, vedomostnú i ekonomickú situácia slovenského národa v rámci Uhorska . Bola to neľahká úloha, ale zhostili sa jej viac než úspešne. Založili mnohé vedecké, muzeálne inštitúcie, knižnice, začali vydávať noviny a časopisy v slovenskom jazyku ( v tom čase bolo až 5 humoristickách, kalitných časioopisov, čo dnes nenájdete, ani keby ste čo robili), zakladali rôzne spolky, založili gymnázia pre slovenskú mládež a ďalšie a ďalšie veci. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní uhorská vláda a šľachta tlačili na Viedeň toľko, až v roku 1875 zatvorili Maticu slovenskú, majetok zhabali, gymnázia zatvorili a mnohé noviny a časopisy zanikli. Avšak aj to krátke obdobie dalo všetkým spoznať silu a význam takej ustanovizne.
Dnes si toto výročie vzniku Matice slovenskej takmer, teda takmer nikde ani nevšimli. Či preto, že Matica je v očiach niektorých ľudí brvno, či preto, že niekomu sa akosi nepáči pripomínať minulosť Slovenska, či preto, že niektorí pokrokovo zmýšľajúci tvrdia, že také niečo ako je Matica slovenská je dnes zbytočné a len odčerpáva peniaze zo štátnej kasy. Kto vie, nik nepovie pravý dôvod.
Našťastie však, aj napriek animozite dneška voči Matice slovenskej, dielo jej zakladateľov a tvorcov dodnes znamená jedno z najkrajších a najdôležitejších období slovenských dejín. Či sa to už niekomu páči alebo nie!
Autor: Stanislav B.
