Povinný systém monitorovania tlaku v pneumatikách môže poriadne zvýšiť cenu jarného prezutia.
Systém kontroly tlaku v pneumatikách zaviedla Európska únia povinne pre nové automobily od roku 2014. Cieľ bol jasný. Správnym nahustením pneumatík zvýšiť ich životnosť, znížiť spotrebu paliva a zvýšiť bezpečnosť. Lenže systém označovaný ako TPMS (Tyre Pressure Monitoring System), má aj svoju odvrátenú stránku. Zvyšuje totiž náklady na pravidelné prezúvanie. Poznajú najmä motoristi, ktorých autá disponujú vyspelejšie „priamou“ verzií monitoringu tlaku.
Zatiaľ čo pri nepriamom systému sa pokles tlaku zisťuje len porovnávaním otáčok kolies pomocou senzorov ABS, pri priamom meraní pochádzajú dáta o tlaku zo štyroch senzorov vo ventiloch, ktoré posielajú údaje palubnej elektronike vozidla bezdrôtovo. Vybavené sú tiež batérií, ktorej životnosť je približne štyri až šesť rokov. Už to naznačuje, že nejde o lacný systém. Problémom je, že pri každom prezúvanie pneumatík potrebujú senzory odborné ošetrenie a pri zistení nesprávnej činnosti musia byť vymenené. Batérie sú pritom ich integrálnou súčasťou.
Aby sa nemuseli senzormi vymieňať z letnej súpravy pneumatík na zimné a naopak, čo vyžaduje ešte viac úkonov, napríklad použitie nových gumových tesnení, je dobré mať štyri ďalšie senzory pre druhú súpravu plášťov. To si samozrejme vyžaduje ďalšie investície. Takže dodatočné náklady na letné a zimné prezúvanie sa môžu vyšplhať na 1250 až 2500 Sk. Pokiaľ si myslieť, že meranie tlaku v pneumatikách zaobídete, ste na omyle. Ak totiž vaše auto spadá medzi vozidlá, ktoré týmto systémom musia byť vybavené, neprejdete technickou kontrolou.
Na STK je totiž nefunkčná TPMS považované za závažnú chybu. Preto by ste mali vedieť, akým systémom je vozidlo vybavené. Zistiť sa to dá v príručke alebo aj na prístrojovom paneli. Ak systém zobrazuje aktuálny tlak v pneumatikách, ste majiteľom auta s priamym monitoringom tlaku. Výhodnejšie je preto mať nepriamy systém, ktorý si žiadne dodatočné náklady nevyžaduje. Stačí pneumatiky nahustiť na výrobcom požadovaný tlak a elektronika ABS uloží počiatočné údaje o otáčanie kolies. Nevýhodou je, že kalibráciu musíte vykonať po každom dohustenie plášťov.
Ako funguje nepriameho monitorovania tlaku
Pri nepriamom monitorovaní sa nemeria tlak. Elektronika iba na základe senzorov ABS či ESP vyhodnocuje rýchlosť otáčania a vibrácie kolies. Keďže podhustené koleso má menší obvod, dokáže elektronika na základe rozdielov v otáčkach detekovať, že v pneumatike došlo k úniku tlaku. Výhodou sú síce nízke náklady, ale nepriamy systém je pomalší a merať dokáže len počas jazdy. Potrebná je tiež kalibrácia po každom dohustenie. Tento systém používajú vozidlá koncernu Volkswagen vrátane Škody, ale aj BMW alebo Mercedes-Benz.
Ako funguje priame monitorovanie tlaku
Priame merania je oveľa efektívnejšie. Systém dokáže poskytnúť informáciu okamžite, a to aj počas státia, dokonca môže merať tlak v rezervnej pneumatike. Vyžaduje však väčšie náklady. Tie vyplývajú z ceny špeciálnych ventilov s integrovanou batériou, ktoré merajú tlak a tieto údaje posielajú bezdrôtovo palubnej elektronike. Ďalšie náklady sú spojené s diskami kolies, ktoré musia byť na priame monitorovanie pripravené. Priame meranie používajú napríklad Ford, Renault, Citroën, Peugeot alebo Hyundai.
Autor: Petr Vyhnánek
