Atény naďalej kladú prekážky, ale skupiny poskytujúce pomoc sa snažia pomôcť.
V rodnom Pakistane začal vo veku 13 rokov pracovať v továrni na odevy, aby pomohol svojej rodine vyžiť. Ako povedal, prvé tri roky boli neplatené, pretože v Pakistane sa počítajú ako školenie.
Keď mal Muhammad 16 rokov, pracoval v rôznych textilných továrňach až 16 hodín denne, šesť dní v týždni, za ekvivalent len približne 50 eur (57 USD) mesačne. Okrem ekonomickej neistoty jeho rodina patrí aj k bengálskej menšine, ktorá je v Pakistane diskriminovaná.
„Nemal som tam žiadne práva,“ povedal Muhammad. „Musel som odísť, môj život bol v ohrození.“
Mladý muž sa rozhodol utiecť do Grécka, kam prišiel ako maloletý utečenec bez sprievodu v novembri 2018. Prvé tri mesiace žil na uliciach Atén, kým si našiel útočisko u iných migrantov, ktorých stretol. Polícia ho vyzdvihla a bol presúvaný z jedného tábora do druhého, ale nikdy nedostal žiadne doklady. Nakoniec sa mu však s pomocou gréckej organizácie na pomoc maloletým podarilo zaregistrovať sa a požiadať o azyl.
Muhammad je za túto príležitosť vďačný. „Grécky štát mi dal práva a doklady. A mám túto prácu. Som vďaka tomu veľmi šťastný a vyriešilo sa tým veľa mojich problémov,“ povedal pre DW.
Naomi dáva ľuďom „možnosť plánovať svoj život v Grécku, posielať svoje deti do školy a stať sa súčasťou spoločnosti,“ povedala Dorothee Vakalisová, riaditeľka Naomi, ktorá sa narodila v Nemecku. Sedemdesiatročná Vakalisová, ktorá prišla do Solúna v 70. rokoch minulého storočia ako protestantská pastorka, je v skutočnosti na dôchodku. Ale vzhľadom na ťažkú situáciu ľudí, ako je Hassan Muhammad, cítila potrebu opäť sa zapojiť.
Projekty ako Naomi sú podľa nej v Grécku výnimkou – a sú realizované súkromne, keďže vládne programy viac-menej neexistujú. Situácia utečencov v jej adoptívnej krajine ju šokovala.
„Len nedávno som sa naučila anglické slovo ‚odstrašenie‘,“ povedala pre DW. „Je mi čoraz jasnejšie, že grécka politika má utečencov odrádzať.“
Grécke ministerstvo pre migráciu 22. novembra tento postup zrušilo, ale bez toho, aby o tejto zmene informovalo humanitárne organizácie. Výsledkom je, že žiadatelia o azyl na pevnine sa môžu zaregistrovať len v prijímacom a identifikačnom centre vo Fylakii pri hraniciach s Tureckom.
Corinne Linnecarová, manažérka propagácie z organizácie Mobile Info Team, uviedla, že toto miesto je pre väčšinu utečencov ťažko dostupné alebo nedostupné. Má podozrenie, že vláda nemá skutočný záujem o dostupnosť.
„Nový systém, keď začne fungovať, bude nútiť ľudí do prijímacích a identifikačných centier, čím ich odreže od gréckeho obyvateľstva a vezme im možnosť integrovať sa do nových komunít,“ povedala pre DW.
Odporúčané príspevky:
Smrť alebo Európa! Migranti na Kanároch protestujú proti sťahovaniu. Nechcú ísť ani domov. „Chceme pokračovať do Európy. Zaplatil som 4000 eur, aby som sa sem dostal,“ hovorí jeden z nich
Ukrajinskí utečenci nechcú ísť do Švédska kvôli obavám o svoju bezpečnosť
Kríza na hraniciach v Európe narastá, Maďarsko hlási, že tento rok nelegálne vstúpilo na jeho územie takmer 200 000 migrantov
10 spôsobov, ako dánska ľavicová vláda znížila počet žiadostí o azyl o 82 % a dramaticky znížila prisťahovalectvo