Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý nasledoval po neúspechu cezhraničného pokusu o záchranu rukojemníkov začiatkom tohto mesiaca, pohrozil ďalšími vojenskými akciami proti kurdským bojovníkom v zahraničí a naštartoval domácu rétoriku proti svojim sekularizujúcim protivníkom.
Posledný Erdoganov útok proti PKK, ozbrojenej skupine bojujúcej za väčšie politické a kultúrne práva pre Kurdov v Turecku, sa rýchlo rozšíril v nový zákrok proti prokurdskej politickej strane HDP, ako aj vo vojnu slov s Washingtonom o jej ado- hoc spojenectvo so sýrskou kurdskou pobočkou PKK v boji proti Daeš.
Všetko sa to začalo 13. februára, keď Turecko zahájilo nálet proti PKK v oblasti Gara v irackom Kurdistane. Po stretoch bolo nájdených 13 tureckých občanov, väčšinou policajti a vojaci v zajatí PKK od roku 2015 a 2016, mŕtvi.
Ankara uviedla, že PKK rukojemníkov popravila, skupina však uviedla, že turecké nálety na jaskynný komplex počas operácie spôsobili ich smrť. Aj keď mnoho Turkov spochybňuje vládnu verziu udalostí, bezpečnostné agentúry zatkli viac ako 700 ľudí vrátane členov HDP, ktorých Erdogan obvinil z „oficiálnych spolupáchateľov terorizmu“.
Rovnakou pochybnou logikou Erdogan obvinil USA aj z podpory terorizmu. „Čo je to za alianciu NATO? … Oni (Američania) stále pôsobia s teroristami, ”uviedol 22. februára v súvislosti s spojenectvom USA so skupinou Sýrskych demokratických síl (SDF) v kampani proti Daeš na severovýchode Sýrie. Vedúcim politickým subjektom v tejto kampani je kurdský PYD, ktorý bol založený ako sýrska pobočka PKK.
Mnoho analytikov považuje kombináciu domácich zásahov a výbuchov proti USA za cynický pokus Erdogana odvrátiť pozornosť od krvavých výsledkov záchrannej operácie rukojemníkov.
Tento vývoj prichádza aj v čase, keď tureckí občania naďalej zápasia s finančnými problémami, frustrácie študentov sa prenášajú do násilia a riadenie krízy s koronavírusmi v krajine je podľa indexu výkonnosti COVID Lowyho inštitútu ohodnotené ako nízke 74. z 98.
„Erdogan a turecká vláda nepovažujú záchrannú operáciu rukojemníkov za zlyhanie,“ uviedla pre Arab News Emily Hawthorne, analytička Stratforu pre Blízky východ a severnú Afriku v spoločnosti RANE. „Bičovanie vlasteneckej horlivosti a represie proti HDP sú známou taktikou, ktorú Erdogan používa na podporu svojej nacionalistickej základne pre operácie proti PKK.“
Povedala, že počet kilometrov, ktoré Erdogan mohol dostať z krízy, nie je neobmedzený. „Ak PKK v skutočnosti zabije rukojemníkov, pomôže to doma v Turecku získať podporu pre ďalšie operácie proti PKK v zahraničí a mohlo by to posilniť Ankarinu argumentáciu pre väčší priestor pre jej iracké operácie,“ uviedol Hawthorne. „Ale to veľmi nepomôže s negatívnou irackou verejnou mienkou vo vzťahu k operáciám.“
Zrážky medzi Tureckom a PKK na tureckej kurdskej väčšine na juhovýchode krajiny sa v roku 2020 výrazne znížili v porovnaní s rokmi, keď sa po páde prímeria v júli 2015 rozhorel konflikt medzi Tureckom a PKK (ktorý sa začal v roku 1984). Boje sa teraz odohrávajú väčšinou v Iracký Kurdistan.
Erdogan neskoro vyhrážal novými cezhraničnými útokmi proti PKK v Iraku, vrátane jeho jezídskych pridružených spoločností v oblasti Sindžáru. V januári sa tureckí predstavitelia stretli s vedením irackej a kurdskej regionálnej vlády (KRG) a rokovali okrem iného o odstránení PKK z tohto regiónu.
Okrem pridružených spoločností PKK sú však v Sindžare prítomné iracké šiitské miličné skupiny, z ktorých mnohé sú podporované Iránom, a budú takmer určite proti tureckej vojenskej operácii.
Za týchto okolností Hawthorne pochybuje, že Erdogan sa môže efektívne odvolávať na smrť tureckých rukojemníkov počas nájazdu Gara, aby získal podporu od Bidenovej vlády pre ďalšiu krvavú ofenzívu proti PKK.
„Turecká vláda sa roky zlyhala apelovala na vládu USA ohľadne svojich obáv z PKK,“ uviedla. „Je nepravdepodobné, že USA budú voči Turecku mäkšie kvôli jednej obzvlášť ťažkej a smrtiacej operácii v desaťročnom boji.“
Všeobecnejšie povedané, turecká vláda opakovane varovala pred operáciami proti PKK. Ak však dôjde k čerstvým vpádom do irackého Kurdistanu alebo dokonca k novému vpádu do Sindžáru, Hawthorne predpokladá, že „čím južnejšie sú operácie, tým komplikovanejšia bude situácia v prípade irackej vlády“.
Analytici tiež tvrdia, že Erdoganovo neúnavné prenasledovanie HDP je súčasťou stratégie, ktorá sa uplatňuje od roku 2015 a ktorá má démonizovať a kriminalizovať jej vedenie tak, že sa zrovnoprávni so zakázanou PKK a že sa jej ako politická strana odoprie autonómia. Píše portál Arabnews.
„Vláda sa domnieva, že už viac nepotrebuje úlohu sprostredkovateľa / sprostredkovateľa HDP vzhľadom na svoje neúnavné vojenské operácie, ktoré významne obmedzujú manévrovací priestor PKK,“ uviedol Tezcur.
Aj keď v tomto roku predvída viac tureckých vpádov do irackého Kurdistanu zameraných na základne PKK, pochybuje o tom, že turecká armáda otvorí nový front zahájením bezprecedentného pozemného útoku na Sindžár.
Nakoniec vzdialenosť od hraníc by tureckej armáde podstatne sťažila logistickú podporu pozemnej operácie.
Medzi tými, ktorí považujú zatýkanie členov HDP za Erdoganov spôsob, ako presunúť vinu za zlyhanie nájazdu Gara, je Mohammed Salih, analytik kurdských záležitostí a doktorand na Annenbergskej škole pre komunikáciu na Pensylvánskej univerzite.
Kroky Erdogana „odhaľujú beztrestnosť na domácej aj medzinárodnej úrovni, s ktorou sa môže správať autoritársky,“ uviedol Salih pre Arab News.