Obojživelníky v našej prírode pôsobia ako živý indikátor čistoty vody. Navyše čelia nákazlivému ochoreniu, ktoré ročne zabije stovky z nich. O tlaku zo strany človeka ani nepísať. Tá je tak enormná, že sa z našej prírody mloky a žaby pomaličky ale isto vytrácajú. Levická príroda nie je na tom inak. Určite si niekto zo starších Levičanov ešte spomenie na „vodné jašteričky“, ako ľudia volali mloky, ktoré sa vyskytovali v jazierku mestského parku pred jednou z bánk v samom srdci našich Levíc. Boli to 80. a začiatok 90.rokov. Ako sa nechalo vyschnúť jazierko, mloky, spolu s ním zanikli. A už nikdy viac sa tu neobjavili. Pôvod týchto mlokov je doposiaľ zahalený tajomstvom. Navyše, mloky sa nepodarilo nájsť ani vo voľnej prírode Levíc. Predpokladalo sa, že pre množstvo negatívnych ľudských zásahov do jeho biotopu v levickej prírode už vyhynul.
Do knižky venujúcej sa obojživelníkom a plazom mesta Levíc, ktorú vydalo Tekovské múzeum, sa mloky dostali len ako spomienka na ich starší výskyt. No teraz, po viac než 22 rokoch sa stalo niečo, s čím nikto nerátal a to ani v tom najodvážnejšom sne.
Vďaka úsiliu levického milovníka živej prírody Petra Hoffmanna sa tento druh podarilo v levickej prírode v polovici apríla 2021 zaznamenať. „Nuž, o tejto lokalite som doposiaľ ani len netušil. Je to priam ako zázrak, že sa mloka u nás podarilo nájsť,“ vraví Peter, ktorý na svojich potulkách levickou prírodou zablúdil k jarku za Perecom a poľom. „Je možné, že ide o jarok, ktorý je plnený spodnou a dažďovou vodou, no ani na mape ho človek nenájde. Leží vedľa Chráneného areálu Levické rybníky a Perecom. Prakticky uprostred ničoho,“ dodáva Peter Hoffmann.
„Kolega ma okamžite informoval o svojom unikátnom náleze a po zhliadnutí jeho fotografií nám obom bolo jasné, že máme pred sebou unikátny a jedinečný nález,“ povedal ďalší levický milovník živej prírody Štefan Čambal. „Mlok bodkovaný sa na ploche Levických rybníkov a v parkovom jazierku uprostred Levíc v minulosti skutočne vyskytoval a, dokonca, na Levických rybníkoch sme zaznamenali výskyt aj ďalšieho nášho mloka hrebenatého, no odvtedy sme ho tu už viac nenašli. Chránený areál Levické rybníky sa totiž výrazne zmenil,“ dodal. Mlok bodkovaný nie je na území Slovenska vzácny, ale jeho výskyt na území Levíc je i tak mimoriadny.
„Neznamená to však, že tento živočích nie je vzácny vôbec. Len v pomere voči ostatným mlokom nie je vzácny, lebo sa objavuje častejšie než ostatné druhy. Ale všetky druhy mlokov sú vzácne a chránené. Na to by sme nemali zabúdať. Sú to, spolu s ostatnými obojživelníkmi, dobrými indikátormi kvality vody,“ uviedol Peter Hoffmann.
Mlok bodkovaný (Lissotriton vulgaris), ktorého starší názov je obyčajný, obýva skoro celú Európu smerom do západnej Ázie, okrem Portugalska, Španielska, juhu Francúzska, severnej Škandinávie a stepných oblastí Ruska a Ukrajiny. Dorastá do 11 cm. Dožíva sa do 20 rokov. Samce sú trochu väčšie ako samice. Samce a samice sú hnedé alebo olivové s červeným alebo oranžovým bruchom a čiernymi škvrnami. Samce majú stredom chrbta vedený tmavý pás, samice majú vedľa stredu tela vedené dva pásy a samcom sa počas obdobia párenia zvýrazní sfarbenie, pričom na spodnej časti zvýšeného chvostového lemu sa im objaví dúhové sfarbenie. Práve vďaka lemu samček pripomína „vodného dráčika“.
„Nám sa na lokalite so stojatou vodou podarilo opakovane zaznamenať výskyt minimálne jedného samca a 3 až 4 samíc, ktoré boli plné vajíčok. Aj to, spolu s neprístupnosťou a odľahlosťou lokality dáva veľkú nádej, že tento druh nádherného mloka bude aj do budúcna súčasťou Levickej prírody,“ dodáva Štefan Čambal. Oboch herpetológov čaká preskúmanie lokality, ktorá, ako možno predpokladať, môže v sebe ukrývať ešte nejedno prekvapenie.
