Fotka Huby foto Pixabay
Britskí vedci urobili nečakaný objav. V hubách zistili kolísanie extracelulárneho (mimobunkového) elektrického potenciálu. A keď boli tieto impulzy analyzované, vedci dospeli k záveru, že sa podobajú ľudskej reči. Podľa správy Kráľovskej spoločnosti Veľkej Británie, ktorú pripravila Univerzita Západného Anglicka, vedci v impulzoch rozlišovali podobnosť slov a dokonca aj zložitých viet.
Vedci skúmali elektrickú aktivitu štyroch druhov húb: Kališník hnedooranžový (jedovatá huba vyskytujúca sa v Austrálii a Tasmánii), Peniazovka sametonohá (predávaný v obchodoch pod názvami „enokitaki“ alebo „inoki“), Klanolupeňovka obyčajná (nejedlá huba, ktorá sa vyvíja v hnijúcom dreve) a Žezlovka hmyzová (nachádza sa v tundre, niekedy sa používa v ľudovom liečiteľstve). V rámci štúdie boli do substrátu kolonizovaného mycéliom (vegetatívnym telom húb) inštalované elektródy a impulzy z nich boli analyzované v rámci vedeckého výskumu.
Hypotézou vedcov je, že elektrické impulzy, ktoré zaznamenali, slúžia na prenos a spracovanie dát v mycéliových sieťach. Impulzy boli rôznej intenzity a vedci predpokladali, že ide o nejaké slová. Najzložitejšie „vety“ boli nájdené v klanolupeňovke.
Samotný algoritmus prenosu impulzov v štúdii sa porovnáva s tým, čo majú neuróny. Vedci pôsobili na huby rôznymi spôsobmi. Štúdia uvádza, že impulzy sa líšili v závislosti od povahy stimulácie. Pri mechanických, chemických a optických účinkoch sa sila impulzov a ich frekvencia líšili.
„Existujú tiež dôkazy o zapojení elektrického prúdu do interakcií medzi mycéliom a koreňmi rastlín počas tvorby mykorízy. Porovnali sme miery zložitosti stopy húb a vzorky textu v európskych jazykoch a zistili sme, že „jazyk húb“ prekonáva európske jazyky v morfologickej zložitosti,“ uvádza sa v správe.
Samotná myšlienka, že huby môžu mať svoj vlastný jazyk, sa nezdá byť taká fantastická. Ako poznamenávajú autori štúdie, získali sa už skoršie dôkazy, že biokomunikácia existuje napríklad u nálevníkov, podobné procesy boli zaznamenané aj u rastlín.
A pri štúdiu mravcov a včiel v sedemdesiatych rokoch minulého storočia boli získané dôkazy, že hmyz nielen komunikuje medzi sebou, ale má aj svoje vlastné dialekty.
Stojí za zmienku, že samotná skutočnosť existencie „jazyka húb“ zásadne nič nemení. Štúdia poznamenáva, že ľudia žijú s mačkami a psami už tisíce rokov, no stále sa nepriblížili k pochopeniu ich jazyka.
Odporúčané príspevky:
Sex vo vlaku? Prečo nie! Podporujú ho aj ukrajinské železnice
15 000 zmeraných exemplárov. Priemerná dĺžka „mužskej pýchy“ je …
Pacient s rakovinou, ktorý chytil koronavírus, zbadal že jeho nádory zrazu zmizli
Kontroverzný projekt monitorovania osôb MOVIR. Čo to je a ako má fungovať? Je možné, že bude ľudí paralyzovať? Technická univerzita zatiaľ mlčí