Igor Matovič, v prípade že prejde referendum reálne uvažuje nad tým, že sa vystahuje zo Slovenska kvôli Róbertovi Ficovi a jeho ďalšiemu pôsobeniu v politike. Povedal to aktuálne v interview pre korporátne médium
“Dostal som tip na doplnenie programu vlády: “Obchody otvárať, smerákov zatvárať.” Dokelu, škoda, že už je programko uzavreté … nabudúce píšte trochu skôr”.
Aj toto bol jeden z Matovičových spôsobov, ako držať svoje virtuálne obecenstvo vo vare nenávisti aj po voľbách. Po zlých voľbách. A išlo mu to sa musí nechať. Iba za túto mentálnu koliku dostal takmer 7,000 lajkov.
Jeho nenávisti svojho času tlieskala veľká časť obecenstva. A konzervatívnejšou časťou Slovenska pohŕdala. Iba málokto z týchto ľudí si uvedomoval, že Matovičovi išlo aj o to. Je to čudné zistenie, lebo Matovič nikdy svoj odpor k typickému slovenskému konzervativizmu netajil. Ale nad tým kam to povedie neuvažoval z ľudí, ktorí Matovičovu liberálnu nenávisť šírili asi nikto.
V chorom príbehu Matovičovej vojny proti každému o kom si myslí, že je horší ako on, nejde iba o závažné spoločenské následky. Ublížil aj svojmu okoliu. Je to totiž Matovič so svojou rétorikou, kto priviedol členov tejto vlády do bodu, kedy existuje (podľa aktuálneho prieskumu) oveľa viac ľudí ktorí vládnym činiteľom neveria, ako tých, ktorí im veria. V prípade samotného Matoviča je to dokonca prepadák – neverí mu deväť ľudí z desiatich.
Svojim spôsobom je to šťastie. Predstavte si situáciu, že by mu po tom všetkom, čo sa od volieb 2020 až dodnes odohralo bolo viacej takých, ktorí by mu verili.
Matovič dokázal, že takto sa v krajine konzervativizmu východného typu politika robiť nesmie. Lajky a spoločenské body sa u nás nesmú zbierať, cez tlačenie agendy nenávisti. A Matovič učil ľudí nenávidieť s takou vervou, akoby sa mala nenávisť stáť novým spôsobom medziľudskej komunikácie Slovákov. Akoby sme mali zabudnúť na náš jazyk a naučiť sa hovoriť iba rečou nenávisti.
Ja som sem neprišiel na Matoviča kydať vlečky hnoja. Matovič, niekde v hĺbke svojej trnavskej duše, chce Slovensku aj pomôcť a nie všetko, čo z neho vychádza je iba účelová nenávisť. Druhá strana tejto mince je, že aj cesta do pekla je vydláždená samými dobrými úmyslami kadejakých, teda aj politických hlupákov. Chcem tým poukázať na jediné: Chránení ľudia pracujúci pre štátne zriadenie, ktorí sa nikdy do basy dostať nemôžu, ani keby zavraždili človeka vždy existovali, existujú a vždy existovať budú všade na svete. A, ak je niekto, nejaký politik taký hlúpy, že si myslí, že keď takýchto ľudí odstráni zo scény, tak tým urobí zo Slovenska ukážkový štát sveta, dopadne ako Matovič na Slovensku. Všetkého totiž veľa škodí, prílišnú spravodlivosť z toho nevynímajúc. Ono totiž, prílišná spravodlivosť je obvykle sestra nenávisti.
Nenávisť zákonite vedie k plytkým pudom. Napríklad pomste. A ľudí, ktorí ho vinia za smrť ich blízkych sú dnes tisíce. To je jednoducho fakt. Netrúfam si povedať, či je aj opodstatnený, ale fakt to je. A ten berie na vedomie aj sám Matovič. Tvári sa samozrejme hrdinsky – on predsa nič neurobil, za nič nie je zodpovedný. Urobí pár smutných tváričiek pri rozhovore u novinára Vagoviča, prizná sa “úprimne” k pár drobným chybám a z kola zodpovednosti je von.
V skutočnosti však vážne uvažuje, že odíde z republiky. A dobré robí, lebo nielen on je ten, kto sa dnes bojí. Strach majú aj samotní úradníci. Boja sa o jeho budúcnosť. Všetci, vrátane SIS. Dnes jednoducho neexistuje na Slovensku úrad, ktorý by mu po odchode z politiky dokázal zabezpečiť bezpečnosť. Objektívna realite je totiž taká, že Slovenský národ si v skutočnosti nepraje, aby Matoviča raz súdila ulica. Preto sa už dnes začína verejne hovoriť o tom, že by bolo vhodné, keby sa zbalil a odišiel. Takže, pravý dôvod toho, že sa chce odsťahovať, nie je pravdepodobne žiadna mafia, ktorá príde do budúcej vlády, ako to Matovič hovorí. To by za mafiu musel považovať aj Progresívne Slovensko a SaS, ktoré sa rozhodne do budúcej vlády chystajú.
Pravý dôvod je, že bezpečnostná situácia na Slovensku. Je rozčerená hlavne vďaka Matovičovej nenávistnej rétorike, ktorou vzbudil medzi ľuďmi toľko bezmocnej bolesti, že pre Matoviča nemusí byť bezpečné už ani ranné venčenie psa pred domom na trávniku. Rozhodne by som sa na jeho mieste v Terchovej na Jánošíkových dňoch neukazoval. A ani na Rontouke v Klenovci. Mohol by sa tam totiž pošmyknúť a spadnúť. V Klenovci skončili iní zbojníci, ako je Matovič. Na hrachu sa tam pošmykol aj sám Jánošík.
Nebojte sa, dobre bude!
Netreba nám zbojníkov. Ono to ide aj inak, ako nenávistnou rebéliou a zbojstvom. Taký Ľuboš Blaha si dovedie z útulku malé šteniatko psíka, napíše kratučký status o tom, že ho síce nechcel ale nakoniec podľahol tlaku rodiny, čo je zásadný dôvod na to, aby ho milovať aj on a dostal za to takmer 20 tisíc lajkov. Tri krát viac, ako Matovič za svoju mentálnu koliku so zatváraním smerákov. A to má Blaha o polovicu menej sledovateľov ako Matovič.
Politické body sa jednoducho dajú získavať aj bez potreby šírenia nenávisti. A bez spoločenskej nenávisti sa dajú v budúcnosti brať na zodpovednosť aj súčasní zločinci z politiky. Iba im to sťahovanie sa zo Slovenska treba rýchlo zatrhnúť.
Autor: Tony Belohorec