Nedávno sme si pripomenuli výročie 21. augusta 1968 a ako napísal Ivan Hoffman pre Parlamentnílisty.cz, protichodné vnímanie Ruska sa teraz zmenilo na čistú nenávisť medzi mladými „nesvedkami“.
A čo na to hovorí disident a svedok Jaroslav Bašta v rozhovore pre Parlamentnilisty.cz?
Je to zvláštny jav, o ktorom som si naivne myslel, že je typický pre Balkán alebo Kaukaz. Staré, zdanlivo zabudnuté krivdy a traumy sa po dvoch generáciách zrazu stanú tak živými a horiacimi, že stojí za to začať nad nimi vojnu. V českom prípade pred niekoľkými rokmi začali relatívne mladí komunálni politici bojovať proti našej minulosti. Bez toho, aby sme ju poznali a pochopili. Stačilo, aby identifikovali Ruskú federáciu so Sovietskym zväzom. Moje hodnotenie je také, že potrebovali mať svojho nepriateľa a svoju vojnu. Následky oboch si naplno užijeme v nadchádzajúcej zime. Úroveň ich nenávisti k Rusku po pol roku vojny na Ukrajine je pre mňa zrozumiteľnejšia ako v roku 2019.Situácia
mi trochu pripomína rok 1914, keď vo všeobecnosti v celej Európe staršia generácia politikov varovala pred vojnovým konfliktom, ale mladší nadšene išiel do vojny. Keď sa všetko zrútilo a svet sa úplne zmenil, mladí, pôvodne nadšení bojovníci obviňovali z rozpútania katastrofy zástancov mierových riešení.
Ste signatárom Charty 77, opozície voči režimu, ktorý stál na sovietskych tankoch. Aký bol v tom čase postoj k Rusku v disente? Boli okupanti vnímaní ideologicky alebo národne ako „Kremeľ“, ako to dnes počujeme?
Vždy som o okupantoch hovoril ako o Sovietoch. Našou nádejou, ktorá sa konečne naplnila, bolo, že jednotlivé národy Sovietskeho zväzu budú nakoniec oslobodené, že projekt vzniku nového sovietskeho človeka sa zrúti spolu s „Ríšou zla“ a že Litovčania, Lotyši, Estónci, Gruzínci, Ukrajinci a Rusi získajú svoje vlastné nezávislé štáty. Hoci sa termín Rusi všeobecne používal pre okupujúcich vojakov, vedeli sme, že ideologicky sa drží mnohonárodná komunita.
Súvisí to aj s jedným menším prípadom tohtoročného výročia, ktorý sa odohráva na sociálnych sieťach. Na Wikipédii sa informácie o národnosti Leonida Brežneva v deň výročia zmenili z ukrajinčiny na ruštinu a vypukla diskusia o príspevku Ukrajiny a Ukrajincov k invázii v tom čase. Ako sa na základe vašich skúseností pozeráte na postavenie Ukrajiny v rámci ZSSR?
Mám očividne smolu, že si toho veľa pamätám. Invázia piatich armád do Československa sa oficiálne nazývala operácia Dunaj a velil jej generál Pavlovský, rodák zo západnej Ukrajiny. Možno preto len v jednej postsovietskej krajine majú účastníci tohto zločinu štatút vojenských veteránov odmenených týmto spôsobom za záchranu socializmu. Na Ukrajine. Koniec koncov, keď som porovnal situáciu v postsovietskych krajinách, Ukrajina zostala po roku 2000 v mnohých ohľadoch veľmi sovietska. Leninopad (demolácia pamiatok z čias ZSSR, nielen Leninovho) sa tam vyskytol až po roku 2014, po druhom Majdane. Štvrťstoročie po Pobaltí.
Predsedníčka Top 09 Markéta Pekarová Adamová po kritike za to, že povedala, že ľudia by mali v zime nosiť druhý sveter, vysvetlila, že sveter je symbolom boja proti Putinovi a cenzuruje, či ho ľudia nosia alebo nie. Čo si myslíte o myšlienke svetra ako „uniformy“?
Pani Markéta Pekarová Adamová by si možno mala prečítať niečo o úlohe uniforiem v politike. Nielen tie vojenské. Hovoriť však o svetri ako o symbole boja proti Putinovi v čase letných tropických horúčav… Nemohla počkať do tej zimy? Ak pôjdem do Poslaneckej snemovne v bunde, určite sa nenechám dokázať.
Ministerka obrany Jana Černochová kontroverzne komentovala smrť dcéry ruského publicistu a ideológa Dugina. Písala o potlačení svojej ľudskosti a necítila výčitky svedomia pre svoju dcéru alebo otca. Niektorí hovoria o schválení terorizmu, ktoré sa spomína v trestnom zákonníku. Ako vnímate jej vyhlásenie?
Ministerka Jana Černochová sa opakovane vyjadrovala veľmi nešťastne. Premeškala príležitosť mlčať.
Objavili sa varovania, že Nemecko, ktoré presadzuje zelenú agendu, je nebezpečné pre seba a svojich susedov. V poslednej dobe sa však zdá, že najradikálnejšie postoje v Nemecku sa korigujú. Zdieľate tento optimizmus?
Vzhľadom na zelenú agendu Nemecka sme na 97 % závislí od ruského zemného plynu, ktorý nebude v zime. To v skutočnosti nie je dôvod na optimizmus.
Ako najväčší sused a najdôležitejší ekonomický partner. Očakávané problémy s dodávkami energetických surovín počas nadchádzajúcej zimy budú mať veľký vplyv na naše budúce vzťahy.
Kancelár Scholz má pricestovať do Prahy v pondelok. Ako sa podľa vás zmenila zahraničná politika a programy pre Českú republiku s príchodom novej vlády sociálnych demokratov, zelených a liberálov?
Ak mám byť úprimný, za posledný rok som si sotva všimol, že Nemecko má nejakú zahraničnú politiku, ktorá ovplyvňuje Európu. Azda najvýraznejším momentom bolo označenie kancelára Olafa Scholza za urazenú klobásu bývalým ukrajinským veľvyslancom Melnykom.
Premiér Fiala tento týždeň českým veľvyslancom povedal: „Širší záujem našej krajiny je, aby sa ruský imperializmus konečne zastavil. Príliš dlho sme tolerovali, ospravedlňovali a ospravedlňovali agresívne správanie ruského režimu. Teraz musíme zabezpečiť, aby Rusko už nemohlo vydierať svoje okolie.“ Mali by sme mať podľa vášho názoru ambíciu „zastaviť“ Rusko v dlhodobom horizonte v rámci ukrajinskej vojny?
Ak mám byť úprimný, v prejave pána premiéra mi chýbajú najdôležitejšie informácie. Nenaznačuje to, ako dosiahneme toto zastavenie Ruska so všetkou našou silou. Dva svetre pani Pekarovej Adamovej?
Prezident Zeman hovoril aj pred veľvyslancami, ktorí hovorili o tom, že Rusko inváziou na Ukrajinu prišlo o všetko. Súhlasíte s postojom prezidenta k Rusku, ktorý prezentuje od februára?
Chápem stanovisko prezidenta. Vojna na Ukrajine trvá už pol roka, jej koniec a výsledok sú stále nejasné. Aj po skončení bojov však Ruská federácia zostane najväčším susedom Európskej únie a protivníkom NATO.
Čo si myslíte o zahraničnej politike pod taktovkou ministra Lipavského vo všeobecnosti?
Dokonca aj v rámci päťkoaličnej vlády, ktorá sa hlási k ideológii nezasahovania, je to neviditeľné.
Vysvetlenia od Putina, Ruska alebo vojny sú súčasťou argumentov vlády aj na témy, ktoré nesúvisia úplne s Ruskom. Nemáte niekedy pocit, že vláda sa trochu ospravedlňuje za Putina?
Vláda premiéra Fialu musela po 24. februári tajne oslavovať. Dovtedy bol univerzálnym ospravedlnením všetkých problémov len Andrej Babiš a jeho vláda. Potom prišla vojna na Ukrajine, ruská agresia a Putin. Od koalície piatich strán je však pekné, že ani dnes nezabúda na Andreja Babiša a zavesí ho spolu s Vladimírom Putinom na predvolebné bilbordy.
