V piatok 19. augusta 2022 sa na serveri novinky.cz objavil článok s nadpisom „Generáli píšu Bidenovi: Porážka Ruska je na dosah, pošlite zbrane“, píše Zdeněk Lanz v komentári pre Prvnizpravy.cz.
Pre odpoveď nemusíme zachádzať príliš ďaleko. Stačí si prečítať správu s názvom „Biden rozkazuje vojenskú pomoc Ukrajine vo výške 775 miliónov dolárov„, ktorá bola zverejnená v sobotu.
Historická paralela
Pravdepodobne málokto pochybuje o tom, že všetky pokusy o porovnanie súčasných udalostí s udalosťami z minulosti viac-menej zaostávajú. Jedna udalosť úplne rovnakým spôsobom sa môže stať iba raz. Napriek tomu nezaškodí, ak sa o to aspoň pokúsime a pripomenieme si udalosti spred šesťdesiatich rokov, známe ako karibská alebo kubánska kríza. Na pochopenie kontextu stačí prečítať si úvodný odsek z článku „Kubánska raketová kríza z roku 1962″ s podtitulom „Trinásť dní, ktoré mohli otriasť svetom“, ktorý si môžete stiahnuť zo servera Inštitútu pre štúdium totalitných režimov.
Realita 24. februára 2022 sa začala „špeciálna
vojenská operácia“ (podľa Ruskej federácie) na Ukrajine, podľa veľkej časti medzinárodného spoločenstva, invázia Ruskej federácie na Ukrajinu. S týmto vyhlásením pravdepodobne nebudú žiadne problémy.
„Biden bol informovaný o pláne Ruska zaútočiť na Ukrajinu v októbri, uvádzajú noviny. To je nadpis článku z lidovky.cz v utorok 16. augusta 2022, ktorý odkazuje na článok z The Washington Post z toho istého dňa. Dal som si tú námahu a zrejme som ju našiel.
Na serveri irozhlas.cz v článku Časová os vojny nájdeme prehľad udalostí predchádzajúcich invázii Ruska na Ukrajinu a prvým dňom vojny (od 24.11.2021 do 1.3.2022).
Invázia, útok, agresia (alebo akokoľvek to nazveme) jedného štátu proti druhému je v zásade vždy trestuhodná. To platí vo všeobecnosti, t.j. pre všetky krajiny sveta! Zároveň je však vždy potrebné vnímať nielen to, kto ho vykonal, ale aj to, či a prípadne kto preň vytvoril podmienky. Jednoducho povedané, či a možno kto to vyprovokoval. Ak sa budeme držať oficiálneho názoru, že išlo o nevyprovokovanú agresiu Ruska voči Ukrajine, sme (zatiaľ) mimo väzby. Ak však uvedieme do kontextu udalosti, ktoré sa odohrali v posledných rokoch na Ukrajine a v súvislosti s Ukrajinou, môžeme myslieť na akékoľvek otázky. Takže môžeme premýšľať (zatiaľ) o tom, čo chceme, ale ak sa s tým niekde zdôveríme, možno vo verejnom priestore, potom ….
plánovanom útoku pred už spomínaným 24.11.2022, v čase, keď bol ešte relatívne čas zabrániť „údajnej“ plánovanej invázii diplomatickými rokovaniami na základe kompromisov, využil všetky dostupné prostriedky z pozície „najsilnejšieho muža na planéte“, aby zabránil eskalácii napätia?
Nebolo to vhodné pre Spojené štáty, a teda aj pre NATO, vzhľadom na nesplnený sľub nerozširovať NATO smerom na východ výmenou za Gorbačovov súhlas s znovuzjednotením Nemecka, väčšiu zdržanlivosť a rozlišovanie pri vyzbrojovaní Ukrajiny a otvorenú možnosť jej vstupu do NATO?
Nezohrával v rozhodnutí Ruska napadnúť úlohu strach – oprávnený alebo neospravedlniteľný -, že skôr či neskôr sa rakety objavia v bezprostrednej blízkosti jeho hraníc s doletom do Moskvy v priebehu niekoľkých minút?
Prečo Západ roky „netlačil“ na to, aby dodržiaval takzvané „dohody z Minska“ a tak vyriešil sporné body prostredníctvom diplomacie?
Koľko zbraní, v akej kvalite a v akom časovom rámci, by usa a NATO ešte museli dodať Ukrajine, aby skutočne došlo k „porážke Ruska“? A budú ukrajinskí vojaci stačiť sami?
Keď ukrajinský minister zahraničných vecí Kuleba vyhlasuje (podľa Českej tlačovej agentúry), že v súčasnosti Ukrajine nedodávajú zbrane len Maďarsko a Rakúsko, myslí to pravdepodobne ako výčitku. Ako to však vnímajú Maďari a Rakúšania?
Mali by sme byť znepokojení nedávnym vyhlásením poradcu bývalej kancelárky Merkelovej pre vojenskú politiku a brigádneho generála vo výslužbe Ericha Vada, že dodávky zbraní na Ukrajinu sú potenciálnou cestou k tretej svetovej vojne?
Nie sú na našej planéte mocní ľudia, ktorí sa rozhodli, že existuje dobrá príležitosť zaoberať sa Ruskom raz a navždy?
Je ešte možné zastaviť túto vojnu a pravdepodobne zabrániť katastrofe svetového konfliktu?
A ak áno, ako?
Otázok je viac než dosť. A to určite nie sú všetky. Ale stačí o tom premýšľať. Vrátane posledného.
Je porážka Ruska skutočne na dosah? A aká by bola hodnota takejto možnej porážky? A kto by za to zaplatil?