Prípadné pristúpenie Ukrajiny k Európskej únii by malo pre členské štáty významné dôsledky vrátane presunu politického zamerania bližšie k východu bloku. Bude to dlhý a komplikovaný proces v mnohých oblastiach, píše Jana Juzová, výskumníčka Inštitútu Europeum.
V Európskej únii sa hovorí o udelení štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine, ale rovnaká diskusia prebieha aj v súvislosti s Gruzínskom a Moldavskom. Žiadosti týchto krajín o členstvo sú logickým výsledkom ich dlhodobého úsilia o európsku integráciu a hľadania geopolitického ukotvenia a záruk v západných štruktúrach.
Proces rozširovania EÚ však od svojho vstupu Chorvátska v roku 2013 stagnuje. V prípade Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska sa lídri väčšiny krajín EÚ doteraz vyhýbali otvoreniu členstva. Súčasná diskusia o štatúte kandidáta Ukrajiny je preto prelomová, ktorá však vzhľadom na agresiu Ruska prichádza príliš neskoro.
Zároveň vzhľadom na neúspešnú politiku rozširovania EÚ a neschopnosť členských štátov dodržiavať vlastné pravidlá vyvstáva otázka, či štatút kandidátskej krajiny nebude len prázdnym sľubom. Napríklad otvorenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom, ktoré získalo štatút kandidátskej krajiny už v roku 2005, je opakovane blokované, a to aj napriek značnému reformnému úsiliu krajiny. Dokonca zmenila svoj názov, aby urovnala spory so susednými krajinami.
Na druhej strane Srbsko dosiahlo pokrok v prístupových rokovaniach o ochrane životného prostredia, keď desaťtisíce Srbov demonštrovali proti svojej vláde, ktorá ohrozovala životné prostredie. Táto nepredvídateľnosť praktík Únie spôsobuje frustráciu v kandidátskych krajinách a rýchlo znižuje dôveru občanov v proces vzostupu a v samotnú Úniu.
Ukrajina je navyše ešte zložitejším prípadom z niekoľkých dôvodov. Na západnom Balkáne trvalo zblíženie s EÚ na neurčito. To vyvoláva otázku, do akej miery je záväzok členských štátov prijať Kyjev medzi sebou spoľahlivý.
Po prvé, Ukrajina je výzvou z hľadiska jej veľkosti a ekonomickej situácie. Ešte pred vypuknutím vojny bol ročný HDP na obyvateľa len 3 725 dolárov. V prípade Kosova, najchudobnejšej krajiny západného Balkánu, to bolo 4 300 dolárov. Pre porovnanie, v Českej republike dosahuje rovnaký ekonomický ukazovateľ 22 934 USD.
Napriek plánovaným masívnym investíciám do povojnovej obnovy bude Ukrajine trvať mnoho rokov (alebo skôr desaťročí), kým ekonomicky dobehne najchudobnejšie krajiny EÚ. V kombinácii s veľkosťou ukrajinskej ekonomiky to znamená, že ak by sa Ukrajina stala členom Únie, toky peňazí prerozdelených z európskych fondov by sa radikálne zmenili. Mnohé krajiny EÚ by to vnímali negatívne, vrátane Českej republiky, ktorá by rýchlo stratila svoju pozíciu čistého príjemcu európskeho rozpočtu.
Ukrajina by sa tiež stala piatou najľudnatejšou krajinou Únie, čo by sa prejavilo v hlasovaní kvalifikovanou väčšinou Rady EÚ a tiež v počte poslancov Ep. Tento pomyselný posun politického ťažiska smerom na východ EÚ (najmä v prípade pozícií zdieľaných Ukrajinou a veľkým Poľskom) by obťažoval politické elity v „starých“ členských štátoch. Napríklad Holandsko, Francúzsko a Dánsko sú už skeptické voči členstvu Ukrajiny v EÚ. Na druhej strane východ EÚ je viac za.
Skeptickejšie členské štáty môžu blokovať rozširovanie v rôznych fázach z dôvodu nedostatočného pokroku v demokratických reformách, ako to urobilo Holandsko s Albánskom. Dôvodom bola nedostatočná legislatíva a demokracia, rozsiahla korupcia a problémy s organizovaným zločinom.
Ukrajinská vláda sa v posledných rokoch snažila uskutočniť potrebné reformy, ale podľa Freedom House je na tom z hľadiska demokracie stále horšie ako všetky balkánske krajiny, s výnimkou Kosova a Bosny a Hercegoviny. Gruzínsko a Moldavsko zaostávajú za Kosovom.
Otázka územnej celistvosti bude problémom aj pre všetky tri krajiny. Po negatívnych skúsenostiach s pristúpením Cypru v roku 2004 Únia vytvorila precedens, že krajinu, ktorá sa zaoberá nevyriešenými územnými spormi, nemožno prijať. Balkánske štáty majú nezhody medzi sebou alebo so susedmi EÚ. Naopak, Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko obsahujú oblasti, nad ktorými stratili kontrolu, či už priamo Ruskom, alebo separatistickými silami s podporou Kremľa. Píše portál RMX.
Vzhľadom na všetky tieto prekážky členstva Ukrajiny v EÚ spolu s Moldavskom a Gruzínskom je jasné, že to bude náročný a dlhodobý proces. Bude si to vyžadovať značný záväzok európskej integrácie aj Únie. Posledná vec, ktorú by Ukrajina po vojne potrebovala, je rastúca frustrácia z nedostatočného ďalšieho pokroku po udelení štatútu kandidátskej krajiny. EÚ by mala zamerať svoju pozornosť nielen na samotný akt udelenia štatútu kandidátskej krajiny, ale predovšetkým na otvorenie diskusie o tom, ako a v ktorých oblastiach spolupráce sa môžu krajiny okamžite zapojiť a ako prepojiť túto integráciu s konečným členstvom.
Odporúčané príspevky:
USA chcú, aby EÚ podporila Ukrajinu sumou 1,5 miliardy USD mesačne
EÚ zvýši tlak na krajiny, aby prijali späť odmietnutých žiadateľov o azyl
Trump prelomil mlčanie o rusko-ukrajinskej vojne – vyzýva USA, aby vyslali jadrové ponorky
Vladimir Putin sa cíti byť „podvedený“ Západom a Ukrajinou kvôli minským dohodám, tvrdí expert