Rómska utečenkyňa z Ukrajiny a jej deti skončili za ostnatým drôtom v Českej republike. Údajne sa cítila ako vo väzení. CNN vyrozprávala jej príbeh a poukázala na to, že ukrajinskí Rómovia čelia v Českej republike, ale aj v Rumunsku a Moldavsku diskriminácii. Utečenecká kríza vraj odhalila škaredú pravdu o Českej republike, Rumunsku a Moldavsku.
Americká spravodajská televízia CNN naďalej sleduje vývoj ruskej vojny na Ukrajine. Tentoraz sa zamerala na osud Rómov, ktorí tiež utekajú pred ruskými raketami z Ukrajiny. V krajinách, kde hľadajú ochranu, však často narážajú na múry predsudkov a ploty z ostnatého drôtu. To zistila aj jedna zo žien, ktorá prišla so svojimi deťmi z ukrajinského Dnepra do Českej republiky v nádeji, že ako vojnový utečenec pred ruským terorom dostane pomoc.
„Lujza Balohová opustila svoj domov v Dnepri na strednej Ukrajine v marci. Utekala pred neustálymi výbuchmi a prišla do Českej republiky so svojimi piatimi deťmi v nádeji, že tu nájde útočisko. Namiesto toho sa ocitli za plotom z ostnatého drôtu v prerobenom imigračnom zadržiavacom centre, ktoré bolo podľa nej špinavé a plné cudzích ľudí, z ktorých niektorí boli voči nej a jej deťom agresívni,“ uviedla CNN.
Jej deti sú vo veku od 9 mesiacov do 11 rokov.
Podľa CNN podobný osud postihol aj mnohých ďalších ukrajinských Rómov. Naopak, nerómski Ukrajinci často našli útočisko v českých rodinách.
„Bolo to ako väzenie. Bolo to zlé. Bála som sa tam, bolo tam veľa ľudí, veľa strašidelných ľudí,“ povedala Balohová pre CNN.
Podľa mimovládnych organizácií a aktivistov je jej príbeh bežný.
„Rómski utečenci sú automaticky umiestňovaní do nevyhovujúceho ubytovania,“ povedal Patrik Priesol, vedúci programu Ukrajina v českej mimovládnej organizácii Romodrom, ktorá sa zameriava na práva Rómov a ich obhajobu. „Je to veľmi smutné a nebojím sa povedať, že sa to rovná inštitucionálnemu rasizmu a segregácii.“
Podľa Priesola je strata strechy nad hlavou pani Balohovej bežným scenárom a často je na vine zlá komunikácia. „Niektorí z týchto ľudí sú funkčne negramotní, sú v posttraumatickej situácii a je im ponúknuté miesto v záchytnom zariadení, ktoré sa dočasne zmení na ubytovacie zariadenie, a je im povedané, že ‚toto väzenie je teraz váš domov‘,“ povedal.
Balohová s deťmi nakoniec skončila na pražskej hlavnej železničnej stanici, kde sa od českých úradov dozvedela, že nemá nárok na pomoc pre utečencov, pretože „odmietla“ ponúknuté ubytovanie.
Česká polícia však pre CNN uviedla, že k utečencom nepristupuje selektívne.
„Neberieme do úvahy etnický pôvod žiadateľov, iba ich štátnu príslušnosť,“ uviedol vo vyhlásení hovorca českého policajného riaditeľstva.
Balohová pre CNN povedala, že by podobne ako niekoľko desiatok ďalších ľudí v pražskom tábore chcela zostať v Českej republike dlhodobo, pretože sa nemá kam vrátiť. „Chcel by som, aby moje deti chodili do školy. Chcel by som pracovať. Na Ukrajine som mala prácu ako upratovačka v reštaurácii,“ povedala.
CNN v tejto súvislosti pripomenula, že Česká republika už poskytla pomoc približne 400 000 vojnových utečencov. Podľa OSN z Ukrajiny utieklo približne 6 miliónov ľudí. „Kríza však odhalila aj škaredú pravdu: na mnohých miestach Rómovia jednoducho nie sú vítaní,“ dodala CNN.
To vraj platí nielen pre Českú republiku, ale aj pre Rumunsko a Moldavsko, ktoré reportéri CNN údajne navštívili. Na Slovensku, v Maďarsku a Poľsku môže byť situácia podobná, uviedla CNN.
„Vo všetkých troch krajinách sú problémy, ktorým čelia rómski utečenci, nápadne podobné,“ zdôraznil americký spravodajský portál a dodal, že Rómom z Ukrajiny v týchto krajinách hovoria, že v skutočnosti nie sú Ukrajinci, a údajne im poskytujú zavádzajúce informácie o tom, na čo majú ako utečenci v Českej republike alebo Rumunsku nárok. „A problémy, ktoré sa dajú ľahko vyriešiť, keď sa s nimi stretávajú iní utečenci z Ukrajiny – napríklad chýbajúce pečiatky v pase – sa často používajú ako dôvod na ich odmietnutie,“ spresnila myšlienku CNN.
Rumunský bojovník za práva Rómov Nicu Dumitru pre CNN povedal, že utečenecká kríza osvetlila, akému druhu nepriateľstva Rómovia v Európe stále čelia.
„Diskriminácia černochov alebo homosexuálov je v Európe čoraz menej prijateľná, alebo sa od nej ľudia aspoň zdržiavajú na verejnosti. To však nie je prípad Rómov, ktorí sú pravdepodobne poslednou skupinou ľudí, ktorú je v Európe ešte možné diskriminovať,“ povedal pre CNN.
Podľa CNN údaje Agentúry Európskej únie pre základné ľudské práva ukazujú, že 90 % Rómov žije na hranici chudoby.
Dmitru poukázal na to, že v apríli tohto roku došlo v rumunskom hlavnom meste Bukurešť k situácii, keď pracovníci neziskovej organizácie ADRA odmietli dať jedlo skupine ukrajinských Rómov. ¨
Organizácia sa však bráni tým, že rozhodne nešlo o diskrimináciu. ADRA uviedla, že skupina Rómov bola odmietnutá, pretože ju tvorili prevažne muži, ale nachádzala sa v oblasti vyhradenej pre matky s deťmi. Zástupcovia ADRA zdôraznili, že odmietajú akúkoľvek diskrimináciu a rozhodne ju neakceptujú.
Podľa CNN je situácia v Moldavsku podobná situácii v Českej republike a Rumunsku. Spravodajská stanica vychádzala z informácií, ktoré jej poskytla rómska mediátorka a novinárka Elena Sirbu.
„Keď som videla tú ignoranciu a prístup… títo ľudia utiekli pred vojnou, prišli sem, vonku bola zima, niektoré deti nemali zimné topánky a požiadali o šálku čaju alebo plienky a moldavské úrady im povedali, aby išli preč, obvinili ich, že nie sú utečenci, a povedali ‚chceme normálnych ľudí‘,“ povedala pre CNN. „A to sa dialo priamo predo mnou. Ako sa mám podľa teba správať?“ Spýtala sa.
Moldavské orgány popierajú, že by diskriminovali.
Televízia CNN však uviedla, že v Kišiňove žije väčšina rómskych utečencov v miestnosti s jedným vodovodným kohútikom pre 100 ľudí. Moldavské vládne Centrum krízového manažmentu (CUGC), ktoré je zodpovedné za tento útulok, uviedlo pre CNN, že sa snaží zlepšiť podmienky a pracuje na tom, aby sa do budovy dostala teplá voda. Po dokončení budú na každom poschodí zriadené sprchy, uvádza sa v správe.
