Banáš sa čuduje, že sa nikto nepýta, ako konflikt na Ukrajine vlastne vznikol
Problém je, že medzi krajinami NATO – a teda ani v Českej republike, ani v Slovenskej republike – nie je záujem tento problém riešiť. Mám na to jednoduchý dôkaz. Politici členských krajín NATO sa usvedčujú sami: je zakázané pýtať sa na to, ako tento konflikt vznikol.
Je logické, že každý konflikt – či už je medzi manželmi, susedmi alebo štátmi – možno riešiť len tak, že skúmame, ako vznikol. Ak naše médiá a politici označujú každého, kto túto otázku položí, za dezoláta, rusofila či dokonca nepriateľa Ukrajiny, dokazujú, že nemajú na riešenie konfliktu záujem a že ich jedinou snahou je ho predlžovať.
Nemáme informácie ani z prvej, ani z druhej ruky – máme iba propagandu z jednej či z druhej strany. Na Ukrajine bojujú nielen zbrane, ale rovnako aj médiá.
Mainstream na Slovensku sa v dôsledku dlhodobej manipulácie dostal podľa Banáša do ťažkej defenzívy. „Hoci má nominálne absolútnu prevahu v porovnaní s alternatívou, sleduje ho iba 26 % ľudí, s klesajúcim trendom. Ale pozor, nepliesť si sledovanosť s dôveryhodnosťou. Nakoniec aj vznik alternatívy je dôsledok manipulácie mainstreamu. Mainstream od majdanu v roku 2014 a následného referenda na Kryme informuje o Rusku a o Putinovi obludne jednostranne, a preto sa dostal do situácie chlapíka, ktorý stále kričal, že horí, vždy mu pribehli na pomoc, ale nikdy nehorelo. Keď potom horelo skutočne, nikto mu na pomoc nepribehol. Môže si za to sám,“ konštatuje Banáš.
Na vojne na Ukrajine je spisovateľovi divné, že krajinu prepadla cudzia mocnosť a Ukrajinci, najmä tí z východných častí, namiesto toho, aby sa ako správni vlastenci postavili do posledného muža na odpor, húfne zo zeme utekajú, v lepšom prípade vyčkávajú v užhorodských kaviarňach. Paradoxne najviac utekajú do Ruska. „V lesoparku neďaleko môjho domu som nedávno videl na dvadsať mladých Ukrajincov spievať a grilovať, medzi nimi polovica mladých mužov. Prečo nebojujú?“
„Bol som pred dvoma mesiacmi na hranici vo Vyšnom Nemeckom a na východnom Slovensku, kde Ukrajinci húfne vyberali eurá z bankomatov a vozili ich so ziskom domov. Obrátili sa niekoľkokrát denne, čo veselo zvyšovalo štatistiky utečencov. Pomoc starým, ženám, deťom je namieste, ale pomáhať zbabelým chlapom a špekulantom považujem za scestné,“ tvrdí Banáš.
Návšteva Krymu v roku 2019
„K ceste na Krym v roku 2019 ma v podstate vyprovokovali naše médiá. Uvažoval som logicky – všetky médiá sú protiruské, ale o tom, ako občania Krymu trpia pod ruskou okupačnou topánkou, v nich nebolo ani zmienky. To mi nejako nesedelo. Ak by bola pravda, že obyvatelia Krymu trpia, tak nás o tom naše aj svetové mainstreamové médiá od rána do večera informujú. Ale nič také sa nedialo. Tak som sa tam so svojim českým kamarátom vydal sám a po ôsmich dňoch doslova túlania sa zákutiami Krymu som zistil, že je to presne naopak. To hovorím na základe tejto mojej krátkej skúsenosti.
Netvrdím, že musím mať pravdu, ale faktom je, že v našich protiruských médiách nie sú žiadne informácie o utrpení obyvateľov Krymu, čo tvrdenie o anexii vážne spochybňuje. Podľa medzinárodného práva anexia značí pripojenie územia alebo jeho časti k inému štátu násilným spôsobom proti vôli jeho obyvateľov. Na Kryme to očividne nie je proti vôli jeho obyvateľov.
Strašné je, že od tejto lži, keď sa zle zapol prvý gombík na svetri, sa odvíjajú ďalšie a ďalšie, až to dospelo do vojny. Vyzývam teda našich hrdinských novinárov – majiteľov pravdy – choďte na Krym a informujte nás, ako to tam naozaj je! O svojej ceste som napísal reportáž a všetky mainstreamové médiá ju odmietli… A tvrdšia reakcia Západu na pripojenie Krymu k Rusku nebola z prostého dôvodu – dobre vedia, aká je pravda,“ opisuje vlastné zážitky spisovateľ.
Vojna na Ukrajine výrazne ovplyvnila nárast cien energií. Ale paradoxne od tých istých ľudí, ktorí volajú po odstrihnutí od ruského plynu, počujeme obviňovanie Ruska z toho, že počas zimy vraj zastavia dodávky zemného plynu do Európy. Tak chceme a potrebujeme ruský plyn, alebo nie?
Tragédia súčasnej medzinárodnej situácie sa odvíja od jasného faktu – USA dochádza dych, anglosaská civilizácia postavená na storočnom rabovaní sveta vyčerpala možnosti svojho rozvoja na úkor iných krajín, ktoré naberajú sebavedomie a odmietajú anglosaskú dominanciu. Lídrami takzvanej západnej civilizácie sú krajiny, ktoré v histórii najviac rabovali. USA, Veľká Británia, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Portugalsko, Španielsko, Nemecko, Taliansko. K nim sa pripojili vazali z bývalého Východu, ktorí boli pre Anglosasov vždy len slaves – otroci.
Proti nim ako líder „protizápadnej aliancie“ stojí Rusko, ktoré sa tiež so svojím okolím nemaznalo a má bohatú imperiálnu históriu. Rozdiel medzi USA a Ruskom je však v tom, že nie Rusko ohrozuje USA, ale naopak. Tvrdiť, že Spojené štáty – ktoré majú 750 vojenských základní v 80 krajinách sveta (na to Veľká Británia 125) a desaťkrát väčší vojenský rozpočet ako Rusko – že sú mierumilovné krajiny, je scestné. Rusko má tri základne mimo svojho územia. Viete si predstaviť reakciu USA, keby Rusko začalo v Mexiku s protiamerickými aktivitami? Neobhajujem Rusko, len konštatujem fakty.
K problémom s energiami – je neskutočné a nepochopiteľné, keď premiéri Fiala či Heger jedným dychom volajú po protiruských sankciách – ale zároveň hneď druhým dychom Rusom nadávajú, že znižujú dodávky energií. Tí spomínaní ľudia dočista stratili rozum. A to už nehovorím o úradníkoch v Bruseli. Ukazuje to na kľúčový problém Európskej únie – keď v Bruseli sedia céčkoví politici, ktorých sa doma chceli zbaviť, a v členských krajinách sú pri moci béčkoví, pretože áčkoví ľudia s odbornými a morálnymi zásadami do politiky nejdú.
Vojna na Ukrajine výrazne ovplyvnila nárast cien energií. Ale paradoxne od tých istých ľudí, ktorí volajú po odstrihnutí od ruského plynu, počujeme obviňovanie Ruska z toho, že počas zimy vraj zastavia dodávky zemného plynu do Európy. Tak chceme a potrebujeme ruský plyn, alebo nie?
Tragédia súčasnej medzinárodnej situácie sa odvíja od jasného faktu – USA dochádza dych, anglosaská civilizácia postavená na storočnom rabovaní sveta vyčerpala možnosti svojho rozvoja na úkor iných krajín, ktoré naberajú sebavedomie a odmietajú anglosaskú dominanciu. Lídrami takzvanej západnej civilizácie sú krajiny, ktoré v histórii najviac rabovali. USA, Veľká Británia, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Portugalsko, Španielsko, Nemecko, Taliansko. K nim sa pripojili vazali z bývalého Východu, ktorí boli pre Anglosasov vždy len slaves – otroci.
Proti nim ako líder „protizápadnej aliancie“ stojí Rusko, ktoré sa tiež so svojím okolím nemaznalo a má bohatú imperiálnu históriu. Rozdiel medzi USA a Ruskom je však v tom, že nie Rusko ohrozuje USA, ale naopak. Tvrdiť, že Spojené štáty – ktoré majú 750 vojenských základní v 80 krajinách sveta (na to Veľká Británia 125) a desaťkrát väčší vojenský rozpočet ako Rusko – že sú mierumilovné krajiny, je scestné. Rusko má tri základne mimo svojho územia. Viete si predstaviť reakciu USA, keby Rusko začalo v Mexiku s protiamerickými aktivitami? Neobhajujem Rusko, len konštatujem fakty.
K problémom s energiami – je neskutočné a nepochopiteľné, keď premiéri Fiala či Heger jedným dychom volajú po protiruských sankciách – ale zároveň hneď druhým dychom Rusom nadávajú, že znižujú dodávky energií. Tí spomínaní ľudia dočista stratili rozum. A to už nehovorím o úradníkoch v Bruseli. Ukazuje to na kľúčový problém Európskej únie – keď v Bruseli sedia céčkoví politici, ktorých sa doma chceli zbaviť, a v členských krajinách sú pri moci béčkoví, pretože áčkoví ľudia s odbornými a morálnymi zásadami do politiky nejdú.
