Čaputovej poradkyňa: Slovensko môže prijať tisíce utečencov. Kollár už reaguje

Čaputovej poradkyňa: Slovensko môže prijať tisíce utečencov. Kollár už reaguje

„Je tu veľmi dôležitá symbolická politika. Slovensko nie je len krajina Slovákov. Mali by sme hovoriť o tom, že sme naozaj rozmanitá krajina. Rozmanitosť je skôr príležitosťou pre našu krajinu, ako sa rozvíjať, nie nejakou hrozbou,“ hovorí Elena Gallová Krígelová pre aktuality.sk.

Sociologička bude prezidentke radiť v oblasti iných, nových menšín, predovšetkým cudzincov a, samozrejme, aj migrácie. „Počet cudzincov neustále narastá. Tejto téme sa nevenuje veľká pozornosť, pretože väčšinou sa hovorí iba o tom, či nás ohrozuje migrácia,“ objasňuje a ďalej vysvetľuje:

„Budem hovoriť o možnostiach, ako čo najlepšie zapájať cudzincov do života v spoločnosti, aké úlohy majú samosprávy, ako môže prezidentka komunikovať s jednotlivými orgánmi verejnej moci…“ objasňuje úlohu prezidentky. Dodáva, že vôbec sa nehovorí, s akými problémami, nenávistnými prejavmi alebo bariérami v integrácii sa cudzinci na Slovensku stretávajú.

Podľa štatistík v Bratislave žije už 35-tisíc cudzincov, čo je osem percent populácie. Sociologička konkretizuje, že pochádzajú buď z krajín EÚ a prišli za prácou v rôznych nadnárodných firmách alebo fungujú ako lekári, alebo prichádzajú z tretích krajín mimo EÚ. „Je to tak pol na pol,“ spresňuje „rozloženie“ cudzincov.

Migrácia

K problému migrácie sa stavia pragmaticky. „Máme určité medzinárodné dohovory a veci, ku ktorým sme sa zaviazali, treba ich rešpektovať a zároveň do toho netreba zbytočne vnášať vášne na akejkoľvek strane,“ a tlmočí tak vlastne aj názor budúcej prezidentky, ktorá viackrát povedala, že v otázke migrácie je veľa emócií.

Elena Gallová Krígelová odôvodňuje, že aj v minulosti sme mali na Slovensku ľudí, ktorí prichádzali a žiadali o azyl. „Boli to tisíce ľudí. Vždy sa to v tejto krajine zvládlo a netreba z toho robiť zbytočne veľkého strašiaka. Kľúčová vec je pozerať sa na túto tému bez extrémnych emócií a skôr pragmaticky.“

Sociologička nesúhlasí s Richardom Sulíkom (SaS), ktorý tvrdí, že náš integračný potenciál je nula. „Sú krajiny, ktoré sú podobne veľké ako Slovensko a zvládajú prijať utečencov.

Nemusíme otvárať dvere a prijať všetkých ľudí, ale mali by sme priniesť racionálnu debatu o tom, koľko ľudí vieme prijať, za akých okolnosti, ako sa o to vieme postarať, ako vieme zabezpečiť, aby sa ostatní obyvatelia nemuseli obávať, aby títo ľudia boli integrovaní a aby neboli vylúčení zo spoločnosti. Toto by malo byť predmetom diskusie,“ prináša svoj pohľad.

Sama tvrdí, že by sme sa vedeli postarať o tisíce utečencov, zároveň si však nemyslí, že je to téma, pretože počet žiadateľov o azyl na Slovensku výrazne klesá.

„Oveľa väčšia téma je, že sem prichádzajú bežní ekonomickí cudzinci alebo ľudia, ktorí sem prichádzajú za vzdelávaním, za prácou a tvoria veľkú časť nových menšín,“ zdôrazňuje.

Nemáme čisto biele Slovensko a ani sme nikdy nemali, je to mýtus, reaguje tak na názory časti obyvateľstva, ktorá tento názor presadzuje.

Podľa nej výskumy potvrdzujú, že keď sa cudzinci dostanú do kontaktu so Slovákmi a vytvoria si s nimi vzťah, väčšinou strach veľmi rýchlo zmizne. „Platí to dokonca aj pre malé obce. Keď sa prisťahuje cudzinec do malej dediny, najprv na neho pozerajú veľmi podozrievavo, ale to, akým spôsobom spolu nadviažu vzťah a začnú spolu fungovať, má obrovský vplyv na budúce spolužitie,“ objasňuje.

„Potrebujeme sa venovať integračným nástrojom, aby sa tomuto venovali samosprávy, aby medzi ľuďmi vznikali vzťahy, aby cudzinci neboli vylúčení na okraji spoločnosti, lebo vtedy to nemôže fungovať a môžu vznikať konflikty,“ načrtáva plány.

Ako s cudzincami komunikovať

„Cudzinci, s ktorými sme robili výskumy, hovorili, že sa musia naučiť po slovensky. Vedia to o sebe, ale zároveň hovoria, že sa s ľuďmi vždy nejakým spôsobom dohovoria, naučia sa zopár slov a postupne je to lepšie. Netreba sa toho obávať, lebo ak ľudia chcú, nájdu k sebe cestu. Ale platí, že je veľmi dôležité, aby sa cudzinci učili po slovensky, keď sem prídu,“ dodáva Elena Gallová Krígelová pre aktuality.sk.

Na integráciu cudzincov zareagoval hneď predseda Sme rodina Boris Kollár vo svojom facebookovom profile. „Milá Elenka, my tu máme dosť našich problémov. Najskôr integrujme rómske komunity, potom z neprispôsobivých občanov urobme prispôsobivých a ak toto zvládneme, poďme sa venovať imigrantom. Myslím, že máte dosť práce, kým príde čas na imigrantov. Našim predkom sa to nedarilo stáročia, som zvedavý, koľko to bude trvať vám,“ neodpustil si skeptický názor na riešenie migrácie Boris Kollár.

zdroj: parlamentnelisty.sk

0Shares
Slovensko